Dnes trh definuje najmä panujúca neistota ohľadom budúceho vývoja.
BRATISLAVA 17. januára (SITA) – Posledné tri roky sa ukázali byť zlomovými s správaní spotrebiteľov. Inflácia a koronavírus zásadne prekopali spôsob, akým nakupujeme.
Novým štandardom na spotrebiteľskom trhu tovarov a služieb je permanentná zmena nákupného správania.
S pandémiou sa rozbehlo on-line objednávanie tovarov a služieb, so zložením masiek nákup rúžov a pleťovej kozmetiky, napriek drahším dovolenkám masívne cestovanie do zahraničia. Zväčša dočasne.
Nestálosť, s akou spotrebitelia reagujú na nové udalosti na trhu či narušenia ich kúpyschopnosti, vnáša neistotu na maloobchodný trh.
Ten je z druhej strany atakovaný cenami energií či nestabilnými komoditnými trhmi.
Maloobchodníci sa podľa konjunkturálnych prieskumov vážne obávajú situácie v tomto roku. Navyše sú zneistení budúcimi vzťahmi s dodávateľmi.
Spotrebiteľský dopyt je v tejto situácii nepredvídateľný, obchodníkov drží v strehu. Už od pandémie.
Po šoku, ktorý v priebehu roka 2020 spôsobil pokles spotrebiteľského dopytu, slovenské domácnosti začali rýchlo dobiehať vynútený výpadok spotreby.
Už v druhom štvrťroku 2021 nakúpili viac tovarov a služieb ako pred pandémiou. Vyhliadky finančnej situácie boli dobré, spotrebiteľská nálada a výdavky rástli.
Obchodníkom ubúdali zásoby tovaru. Až do ďalšieho šoku z vojny na Ukrajine a inflácie, aká tu nebola 22 rokov.
Inflácia naštrbila dôveru spotrebiteľov v ekonomiku. Spotrebitelia sú podľa štatistikov čoraz skeptickejší pri pohľade na svoju budúcu finančnú situáciu. V tržbách to už cítia hyper a supermarkety, čerpacie stanice či reštaurácie.
Ich predpoklady predaja boli vyššie. Ani Black Friday nenaplnil očakávania obchodníkov. E-shopy hlásia slabší obrat v porovnaní so štandardnými rokmi, nieto ešte s pandemickým rozmachom elektronického obchodu.
Maloobchodné predajne počítali s vyšším dopytom, teraz im zostáva viac tovaru na sklade. Situácia však nie je ani zďaleka taká kritická, ako počas pandémie.
Slovenský spotrebiteľ je čoraz citlivejší na ceny. Vyplýva to z prieskumov, ukazujú to nižšie predaje v období drahých pohonných hmôt.
Domácnosti nakupujú v zľavách, uprednostňujú produkty privátnych značiek, vyhľadávajú lacnejšie a kratšie dovolenky. Spotrebiteľ je zároveň digitálne zdatný v online nakupovaní.
Cez internet podľa tohtoročného prieskumu Eurostatu nakupuje 65 percent ľudí, najviac z okolitých krajín a viac ako je priemer EÚ (56 percent).
Vyšší sklon k online nákupom, než je zvykom v EÚ, majú nielen produktívne osoby, ale tiež slovenskí seniori, nezamestnaní či osoby s nižším vzdelaním.
Citlivosť na ceny, digitálna zdatnosť, ale aj blízkosť prihraničných obchodov v susedných krajinách robí zo zákazníka vyhľadávača výhodných ponúk.
A to aj bez personalizovanej ponuky, v ktorej zas slovenský maloobchod mierne zaostáva za európskym štandardom.
Služby umelej inteligencie či inteligentné senzory využíva podľa Eurostatu v nižšej miere ako v EÚ. Slovenský maloobchod je silný v inteligentnom riadení logistiky, zaostáva v zákaznícky orientovaných systémoch na podporu predaja.
Aj keď sú slovenskí spotrebitelia opatrnejší, v spotrebe sa doposiaľ neuskromnili. Minimálne v porovnaní s českými alebo rakúskymi spotrebiteľmi, ktorí si utiahli opasky najviac spomedzi krajín EÚ.
S obnovovaním spotreby po pandémii sa neponáhľajú ani Íri, Španieli či Nemci.
Finančná ofenzíva slovenských domácností sa minulý rok presunula do spotreby. Spotrebitelia čerpajú z úspor, vklady v bankách im klesajú.
Dobiehaním odloženej spotreby míňajú svoju budúcu spotrebu. Pomáha stabilný trh práce, nezamestnanosť pokračuje v poklese a zamestnanosť presiahla predpandemickú úroveň.
Spotrebu financujú nielen pracovné príjmy, ale aj rôzne sociálne výpomoci. Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová varovala vlády pred nadmernými výdavkami v rámci podpory spotrebiteľov zasiahnutých vysokých cenami energií.
Upozornila, že takáto finančná pomoc musí byť dočasná a zacielená na ľudí, ktorí ju najviac potrebujú. V opačnom prípade by totiž výdavky mohli zvýšiť dopyt, a tým aj infláciu.
Zastropovanie cien energií pre domácnosti je nádejou pre obchodníkov, že domácnosti budú pokračovať v spotrebnej ofenzíve.
Tá je nezvyčajne odolná pri doterajšej vysokej inflácii. Prípadné neschválenie cenových stropov by skresalo tržby za niektoré menej nevyhnutné tovary a služby, ktorých sa spotrebiteľ ľahšie vzdáva.
Utrpeli by reštaurácie, hotely, kaderníctva a ostatné služby osobného charakteru či predajcovia luxusu, áut a tovarov s dlhodobou spotrebou.
Druhou stranou mince je, že zastropovanie cien pre domácností môže vyústiť do dlhšie trvajúcej, vleklej inflácie.
