Možno ste postrehli a možno nie, že známy slovenský reklamný mág Radovan Andrej Grežo opustil reklamné prostredie na Slovensku a presunul sa do Prahy, kde pomáha napredovať startupu Click2Stream. V polovici novembra 2013 sa chalani po druhý krát v roku 2013 vybrali na pohovor do kalifornského YCombinatoru, ktorý je jedným z najlepších akcelerátorov na svete a väčšina firiem, ktoré ním prejdu sú naozaj úspešné o čom svedčia aj startupy Airbnb alebo Dropbox, ktorý tiež YCombinatorom prešli. Cez pol sveta kvôli 15 minútam. 15 minútam, ktoré dokážu každému zmeniť život.
Michal Truban by mohol poslať ďakovný list šéfovi YCombinatoru, pretože kvôli ceste Click2Stream do Kalifornie sa nestihli chalani vrátiť na Slovensko, kde mali byť finalistami kategórie Digital na Startup Awards 2013. A tak ich nahradilo InHiro z dielne WebSupportu, ktoré StartupAwards 2013 vo svojej kategórii aj vyhralo.
Nižšie vám prinášame cestopis v originálnom znení, ktorý Rado po ceste po Amerike napísal a ktorý bol následne zverejnený na Tyinternety.cz. Príjemné čítanie!:)
Všetko sa začalo vlastne už pred pár týždňami. Skončil som práve stretnutie s potenciálnym partnerom v Olomouci, keď mi v mobile pípol firemný chat.
Petr Ocasek: ahoj, budes dnes online? deadline do YC je uz dnes jsem zjistil :(
Nebol to veľmi dobrý timing. Pár týždňov som sa už nezastavil a dávnejšie riadne nevyspal. Tešil som sa na večer bez práce a normálny odchod do postele s ranným vstávaním na let do Londýna. Miesto toho sme do 4-tej ráno bastlili prihlášku, aby sme stihli deadline o 5am pražského času.
Ďalšie dva týždne som na yC veľmi nemyslel. Nebol veľmi čas ani dôvod. Až prišiel deň rozposielania pozvánok na osobné interview. Peter opäť oznámil cez chat, že ráno bude refreshovať gmail dokola a hneď ako to príde nám dá vedieť. A o 10 minút už forwardoval dobre známu prvú vetu pozývacieho emailu od Paula Grahama:
“Your application looks promising and we’d like to meet you in person.”
Bolo to druhýkrát, čo pozvali Click2Stream na osobné stretnutie za 6 mesiacov a naši founderi mi povedali, že by bolo dobré, aby som to interview tentokrát za nás viedol hlavne ja. Challenge accepted.
Fast forward jeden a pol týždňa, ktorý som strávil googlením rád a tipov. A prípravou na všetko, čo by sa nás tak mohli spýtať. Myslím, že pre človeka, čo je v startupe nový niet lepšieho spôsobu on-boardingu, než čo som si absolvoval za uplynulé dva týždne – prihláška do yC, prihláška do StartupAwards.sk a dokument odpovedajúci na otázky veľkého investora. Krst ohňom ako vyšitý.
16. november
Hlavná zábava začala v sobotu 16. novembra ráno. Nástup na letisko, PRG-BRU-JFK-SFO. 24 hodín a veľmi málo spánku, neskôr s hodinovým meškaním sme dorazili do Stanford Motor Inn a zistili, že miestna Wi-Fi nie je práve z najrýchlejších. Nevadí.
Aj tak sme sa zmohli už len na mŕtvy pád do postele. Z pôvodného môjho plánu prejsť si po ceste finálne prípravu na možné otázky so zvyškom teamu (Peter Ocásek, CEO; Robert Prokeš, CTO a Adam Herout, Computer Vision Director) akosi zišlo.
17. november
Prvý deň v Palo Alto vstávame veľmi skoro, ako sa na jet-lag patrí. Prejdeme cez 8-prúdovku, kde takmer niet áut a dáme si pravné americké raňajky v miestnom dineri. Nasleduje povinná zastávka startupistů v tomto meste – University Avenue. Musíme totiž vyriešiť problém s našim americkým telefónnym číslom v AT&T. Následne si sadneme do kaviarne a prechádzame prípravu. Pilujeme odpovede na otázky a tiež to, kto bude na ne odpovedať. Snažíme sa aj o nejakú stratégiu, poučení hlavně predchádzajúcim interview.
Chce to však prestávku, preto vyrazíme na kampus Stanford University za rohom. Chytá nás jet-lag a niektorí z nás sa horko-ťažko držia pri vedomí. Hľadáme na kampuse kaviareň otvorenú aj v nedeľu večer. Máme smolu.
Sedíme teda aspoň pri hipsterských nealko nápojoch a dokončíme prípravu. Už len nočný výlet do FedEx Kinko’s, aby sme vytlačili a zalaminovali pár grafov a timeline ukazujúcu vývoj našej produktovej vízie. A môžeme opäť odpadnúť do postelí. Kde si potme ešte raz na notebooku prechádzam riadne dlhý dokument s číslami, faktami, otázkami a odpoveďami.
18. november
Pri raňajkách dolaďujeme posledné veci. Samozrejme, že nič nemôže vyjsť podľa plánu. Na webe sa objavili bugy, ktoré musí náš tím v Prahe narýchlo opraviť. Na poslednú chvíľu ešte meníme jeden z hlavných textov na main page. A sťahujeme videá s demami našich aplikácií bežiacich priamo na streamoch z kamier v Amsterdame a kdekoľvek inde.
20 minút v aute a sme na 320 Pioneers way v Mountain View. Oranžová tabuľa pred budovou vraví Y Combinator. Predstieram, že nie som nervózny a zároveň nadšený, že tu naozaj stojím. Vnútri sedíme za veľkými stolmi, zo steny na nás pozerajú Nest termostaty, okolo sú samí nádejní Hackers a ja ešte strihám videá s demami.
Keď je všetko ready, bavíme sa o blbostiach, aby sme sa nevystresovali zbytočne. Paul Graham si na chodbe robí srandu z mojich trucker fúzov a rockstar vlasov. Vraj neverí, že fúzy mám pri tých vlasoch len kvôli Movembru. Mental note: asi sa treba oholiť :-).
S 30 minútovým meškaním sa dostávame na rad. Kým pred pol rokom nás spovedal aj Graham osobne, dnes sme v druhej miestnosti s mladšími partnermi yCombinatoru. Začína našich 10 minút slávy.
Doniesť si so sebou bezpečnostnú kameru sa ukazuje ako dobrý krok. Ľudia z yC sa na to chytia a my môžeme jedoducho vysvetliť čo robíme a čo budeme robiť v budúcnosti. Dávajú jednu otázku za druhou, občas skočia do reči. Nerobia to však nepríjemným spôsobom.
Z 10 minút sa stane 15 a, keď začnú vstávať, chvíľu mi trvá kým pochopím, že už je koniec. Pocitovo som si myslel, že sme dnu len asi 4 minúty. Vonku z miestnosti máme dobrý pocit. Len raz som mal pocit, že nás chytili nie úplne pripravených pri otázke “What’s the app-store’s killer app?”. Hlúpe, že som sa na to nepripravil, vravím si teraz. Ale zaimprovizovali sme na základe feedbacku od súčasných zákazníkov. A zvyšok interview prebehol dobre.
Dávame rýchle highfive a keď do miestnosti vojde ďalší tím, odchádzame. Ostáva čakať.
Máme dohodnuté stretnutie v San Franciscu a vďaka sklzu ho úplne nestíhame. Takže naskákať do auta a šup za Alfredom Coppolom z US MAC, ktorý je náš kontakt pre vstup na US trh. Pri káve s ním preberieme plánované projekty podporujúce české startupy v USA. Dáme si obed v Chinatowne, pri ktorom dobiehame trochu opomínané emaily z tech supportu za posledné dva dni. A dohadujeme ďalšie stretnutia s investormi a našimi SK a CZ kontaktmi vo valley.
Na večer sme si naplánovali event na univerzite v Berkley nazvaný Founder Stories. Čakáme však tiež na telefonát z yCombinatoru, ktorým oznamujú akceptáciu startupu. Adam v aute testuje, či náš nový US telefón funguje. A ja mu na to na tri sekundy naletím, keď telefón začne zvoniť…než si všimnem, že naň volá číslo s predvoľbou +420.
Čekání na telefon
Telefón však už druhýkrát nezazvonil. Miesto toho prišiel email v momente, keď sme si sadli v hľadisku v Berkley. Ani tentokrát nás do yCombinatoru neberú. Dôvod, ktorý nám dávajú je v rozpore s tým, čo nám vytýkali pred 6 mesiacmi. Vravia, že sme skvelí hackers (čo sa ťažko vysvetľuje našim rodičom o pár hodín neskôr). Rozmýšľame, čo je pravdy na tom, že yC hľadá hlavne dobré tímy, pretože nápady sa dajú zmeniť. A tiež na tvrdení, že o predchádzajúcich uchádzačoch zbierajú pomerne veľa dát a vyhodnocujú ich.
Cestou z Berkley v aute diskutujeme o chybách, ktoré sme na interview spravili. Samozrejme, že po bitke je každý generál a celé to vlastne až zbytočne preanalyzovávame. Radšej teda meníme tému debaty k otázke, či máme správnu víziu. Bavíme sa o tom, čo je naša killer app. Dostávame sa k odpovediam, ktoré pre mňa dávajú väčší zmysel, než to, čo som povedal na interview. Mám pocit, že aj tých 15 minút na interview vlastne malo zmysel.
Samozrejme, sme sklamaní. Tentokrát sme si skutočne verili. Ale dôležité je, že si veríme aj naďalej. Čaká nás niekoľko stretnutí za najbližšie dva dni vo Valley. A veľa práce na Click2Stream. Tá by nás ale čakala rovnako aj, keby nás vzali. A svojim spôsobom som rád, že po dvoch týždňoch, kedy som ostatnú prácu na Click2Stream musel odkladať kvôli príprave na yC interview, teraz sa k nej konečne dostanem.
Rozmýšľam, či hľadať iróniu v tom, že jedna z vecí, ktorú nám v emaile z yC vytkli bola slabá usability. Pretože po prečítaní toho emailu som si v prednáškovej sále na Berkley z tašky vytiahol počítač a po dvoch týždňoch príprav na yC konečne mohol opäť otvoriť rozrobený návrh novej architektúry a UX webu, na ktorom som dovtedy pracoval. A popritom počúval Founder Stories 5 startupistov, ktorých do yCombinatoru vzali.
