Slovenské hospodárstvo generuje približne 80 percent priemerného výkonu európskych ekonomík.
BRATISLAVA 12. decembra (SITA) – Slovenská ekonomika za ostatnými európskymi krajinami zaostáva. Podľa prepočtov Slovenskej sporiteľne dosahuje v súčasnosti asi 81 % výkonnosti európskeho bloku.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka je to približne o desať percentuálnych bodov menej než Česká republika. Dobiehanie akcelerovalo vďaka reformnému nastaveniu na prelome milénia, vstupu do Európskej únie, či eurozóny, ale aj bohatému prílevu zahraničných investícií v dôsledku mzdovej výhody slovenských zamestnancov oproti vyspelému západu.
Kvalita života na Slovensku citeľne podľa analytika narástla. Výkonom ekonomiky sa krajina zaradila medzi tie najvyspelejšie na svete, avšak nezaostávajú ani kvalitatívne indikátory. Napríklad priemerná dĺžka života pri narodení dosiahla v roku 2021 takmer 75 rokov.
V roku 1990 to bolo necelých 71 rokov. Predlžujú sa však aj roky dožité v zdraví, čo svedčí aj o kvalite zdravotnej starostlivosti, ale aj rozvoji ekonomiky, keďže v bohatších krajinách majú ľudia väčší priestor venovať sa svojmu zdraviu.
Posledné roky ukazujú početné štrukturálne výzvy, ktorým slovenská ekonomika čelí. V ďalšom rozvoji nám bráni podľa Horňáka nízky podiel výdavkov na výskum a vývoj voči HDP, ktorý patrí medzi najnižšie spomedzi všetkých krajín EÚ.
Dlhodobý vývoj ukazuje postupný pokles kvality vzdelávania, ale aj slabší výkon univerzitného stupňa, kde sa v medzinárodných rebríčkoch slovenské vysoké školy umiestňujú výrazne horšie než univerzity v Českej republike.
Slovenský trh práce je podľa analytika do veľkej miery oklieštený vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti, častokrát trvajúcej niekoľko rokov.
To spôsobuje problémy pri opätovnom zaraďovaní týchto uchádzačov o zamestnanie na trh. Strácajú totiž pracovné návyky, zručnosti a napokon aj motiváciu pracovať či si vôbec prácu hľadať.
„Posledné roky sa konvergencia prakticky zastavila a model založený na nižších mzdách a kopírovaní technológií je takpovediac vyčerpaný. Pre kvalitatívne nakopnutie ekonomiky je potrebné strategicky cieliť hospodársku politiku na rozvoj digitálneho a inovačného potenciálu, ktorý dáva predpoklady na dlhodobý rast,“ myslí si Horňák. Kľúčovým prvkom v tejto snahe je podľa neho najmä zameranie na vzdelanie.
Starnutie populácie prináša úplnú zmenu štruktúry obyvateľstva, rastie podiel ľudí nad 65 rokov. To prináša aj výzvy pre nastavenie sociálneho systému, nové ekonomické príležitosti, ale aj dostatok pracovnej sily.
Z toho dôvodu je nutné podľa Horňáka otvoriť slovenský trh práce zahraničným pracovníkom a zjednodušiť procesy získavania povolení na ubytovanie či prácu, a to najmä pre nedostatkové profesie. Taktiež je potrebné myslieť na klimatické zmeny, resp. vytvárať podmienky pre udržateľný rast.
