Spolu so zadlžovaním rastie aj miera chudoby na Slovensku. Dramaticky rastú aj splátky verejného dlhu.
BRATISLAVA 27. decembra (SITA) – Vláda navýši do konca roku 2023 dlh na každého obyvateľa vrátane batoliat na 13 712 eur. Upozorňuje na to Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík (IVRA).
Výška verejného dlhu sa takto zvýši v uvedených rokoch takmer o 40 % z 8 415 eur od začiatku roka 2020. Verejný dlh Slovenska na začiatku roka 2020 pred nástupom vlády bol podľa inštitútu pritom na úrovni 48,1 % HDP, teda 45,4 miliardy eur.
Ako ďalej pokračoval Martin Halás z inštitútu, je problémom, že vláda zadlžuje Slovákov na spotrebu, nie na investície. Rozpočtované je podľa neho zvýšenie verejného dlhu od roku 2020 do roku 2023 na jedného Slováka až o 5 300 eur, je to skoro 40 % celkového zadlženia na jedného Slováka. Napríklad na domácnosť so štyrmi členmi sa zadlženie takto zvýši od začiatku roka 2020 do konca roka 2023 o viac ako 21-tisíc eur.
„Ak si uvedomíme, koľko ľudí nám zároveň prepadáva do chudoby, je situácia viac ako vážna,“ myslí si Halás. Rastie nám chudoba a aj dlh Slovákov, a to ako verejný dlh, tak aj zadlžovanie slovenských domácností.
Zároveň nám podľa Halása rastú dramaticky aj splátky úrokov štátneho dlhu. Zvýšené úroky na vyššom verejnom dlhu Slovenska zhltnú navyše podľa odhadov 500 miliónov až jednu miliardu eur každý rok.
„Situácia je vážna. Nová vláda bude musieť prísť s konsolidáciou verejných financií, prioritizáciou výdavkov, rušením niektorých opatrení, ako napríklad daňový bonus, ale najmä s daňovo odvodovou reformou, ktorá nebude napríklad brať peniaze samosprávam,“ pokračoval Halás.
Slovensko má zároveň podľa neho zlý tzv. daňový mix, ktorý viac zdaňuje ekonomickú aktivitu ako rentu a negatívne externality.
Problémom je zároveň aj stále vyššie zadlženie slovenských domácností. Priemerný Slovák ako jediný v regióne strednej a východnej Európy má podľa Halása viac dlhov ako čistých finančných aktív.
„Zadlženosť slovenských domácností bola zlá už pred krízou, extrémne zdražovanie ju ešte viacej zhoršilo. Vláda počíta, že verejný dlh bude klesať v nasledujúcich rokoch pod 60 %, avšak nechala to už ako úlohu na novú vládu, ktorá sa s tým bude musieť vysporiadať,“ dodal Halás.
