Nižšia DPH pomáha iba tým podnikom, ktoré majú obrat.
BRATISLAVA 8. decembra (SITA) - Parlament schválil zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty pre reštauračné a stravovacie služby zo súčasných 20 na 10 percent. Zatiaľ sa bude uplatňovať len v prvom štvrťroku budúceho roka a len na podávanie jedál a nápojov v gastroprevádzkach. Zástupcovia sektora to po dvaapolročnom kovidovom prepade tržieb, raste nákladov a z obáv o kúpyschopnosť domácností uvítali.
Problémom je, že prvý štvrťrok je slabou sezónou v gastropodnikaní. „Pomoc prostredníctvom zníženej sadzby DPH je totiž pre prevádzky pomocou iba v prípade, že majú obraty,“ zdôrazňuje prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Marek Harbuľák. Dodáva, že ak má byť pomoc skutočne účinná, je nevyhnutné termín zníženej sadzby DPH predĺžiť tak, aby zahŕňal letné obdobie. „Tie sú preukázateľne hlavnou sezónou pre takmer všetky reštauračné a stravovacie zariadenia,“ hovorí Harbuľák.
Štatistiky Eurostatu mu dávajú za pravdu. Tretí štvrťrok zabezpečoval slovenskému gastro sektoru najväčšie obraty roka v štandardných rokoch a počas pandémie sa jeho pozícia ešte viac posilnila. V čase uvoľnených protikovidových opatrení mal zásadný vplyv na celoročné výsledky sektora. Priemerný medziročný rast tržieb v ostatných piatich rokoch, ale aj v štandardných rokoch pred pandémiou, bol na Slovensku najsilnejší práve v treťom štvrťroku.
Kontaktné odvetvia počas kovidových rokov utrpeli, o tom niet pochýb. Od začiatku pandémie do konca roka 2021 sa tržby reštaurácií a hotelov prepadli najviac spomedzi všetkých služieb, akými sú dopravné, kuriérske, administratívne a iné servisné služby. V tomto roku spotrebitelia začali dobiehať vynútený výpadok svojich návštev gastro sektora, ale celkový obrat v slovenských reštauráciách v ťažiskovej sezóne bol sklamaním. Reálny obrat tretieho štvrťroka 2022 bol slabší než v porovnateľných sezónach predchádzajúcich pandemických rokov. Po razantnom zvýšení cien sektor prišiel o časť zákazníkov, ktorým klesá kúpyschopnosť.
Októbrové ceny v reštauráciách boli o 26 percent vyššie ako pred pandémiou. Zohľadnili rast cien potravín či energií. V zásade kopírovali celkovú infláciu. Výsledkom je, že v Európe je iba päť krajín s vyšším rastom cien v gastro sektore. Medzi nimi sú Litva, Bulharsko či Poľsko. Mimoriadny, až 43-percentný rast cien štatistickému úradu EÚ, Eurostatu, oznámilo Česko a Maďarsko.
Vďaka vyšším cenám si reštaurácie a pohostinstvá na Slovensku zvýšili tržby nad predpandemickú úroveň. Reálne však predali menej jedál a nápojov. Nemožno preto hovoriť o zotavovaní v sektore, v ktorom sa rast nákladov preleje do cien a oberá ho o zisk aj o zákazníka. Výkony gastra sa znížili, kúpyschopnosť domácej klientely slabne, turistické štatistiky ukazujú výpadok zahraničnej klientely aj o viac ako 50 percent medziročne. Zníženie sadzby DPH na 10 percent môže pomôcť, ak sa uplatní v dlhšom období, vrátane letnej sezóny a gastropodnikatelia budú mať príležitosť pripraviť sa na nový normál.
V dnešnej viacnásobnej kríze sú zástupcovia gastro sektora neustále nútení hľadať nový normál. Ak chcú uspieť, musia inovovať stratégiu predaja a obchodné modely, a to bez financií nejde. „Kľúčová je pre nás kreativita. Naše koncepty, priestory a jedálne lístky nesmú zaspať, musíme ich stále refreshovať tak, aby sme nikdy neboli nudní,“ hovorí výkonný riaditeľ skupiny Medusa Peter Štecko.
Nastúpila nová generácia Z a mileniálov s odlišnými zákazníckymi preferenciami a vzťahom k udržateľnosti či digitálnym platformám. Ako ukazujú zisťovania štatistikov, rozširovaniu nových technológií do hotelov a reštaurácií na Slovensku bránia vysoké náklady. Služby umelej inteligencie podľa Eurostatu vlani využívalo jedno percento hotelov a reštaurácií. V Slovinsku to bolo 5 a Dánsku 12 percent.
Rozdiel je tiež v účele využitia umelej inteligencie. Kým slovenský gastro sektor preferuje marketing, v líderských krajinách ide o personalizované ponuky, šité na mieru konkrétnemu zákazníkovi, či optimalizáciu jedálneho lístka. Revidovaním menu možno podľa potreby zvýšiť maržu podniku, minúť nadmerné zásoby či nájsť rovnovážny počet položiek, ktorý bude prijateľný pre zákazníka. Inovatívnym prístupom sú virtuálne reštauračné značky, keď reštaurácia v tej istej kuchyni z rovnakých surovín varí jedlá pod dvomi-tromi ďalšími virtuálnymi značkami pre donáškové služby.
Zahraniční odborníci hovoria o trende splývania reštauračných a doručovacích služieb. Prijatá novela slovenského zákona o DPH uprednostňuje koncept klasických reštaurácií, ktoré chcú dostať ľudí dovnútra a chcú mať osobný prístup k zákazníkovi. Zvýhodnená sadzba 10 percent DPH je len na podávanie jedál a nápojov v priestoroch na konzumáciu. Donáška jedál bude naďalej zdaňovaná 20 percentami. Počas pandémie sa v stravovacích službách rozvinul široký ekosystém hráčov z rôznych odvetví a reštaurácie sa s nimi delia o zisk. Už to nie sú len samotné reštaurácie a ich dodávatelia, ale aj donáškové služby, kuriéri či vlastníci IT platforiem. Zisková marža reštaurácií je nižšia ako pri donáškových službách. Tento nepomer pri nepriaznivom províznom systéme spôsobuje reštauráciám pokles ziskovosti, ak rastie podiel donášok z vydaných jedál.
Šéf Medusy potvrdzuje, že je to približne tak. Podotýka, že bez reštauračného konceptu, ktorý zahŕňa nielen šikovný a stabilný kuchársky tím, ale aj zostavenie menu, dizajn jedál, nákup správnych surovín a podobne, by žiadna IT platforma či donášková služba nefungovali. „Bežný návštevník reštaurácie tomu uverí len ťažko, no marže v reštauráciách sú nízke, a aj u nás sme nemohli všetko zdražovanie zohľadniť v cenách. Museli sme si „urezať“ aj z marží. Inak by to zákazník nezaplatil. Nezávidím, samozrejme, ani donáškam. U nich sú zas pomerne vysoké náklady na marketing. Každý má svoj biznis,“ dodáva Štecko.
Spotrebiteľ nemôže očakávať pokles cien v reštauráciách po znížení DPH, aj keď je to napísané v odôvodnení poslaneckého návrhu na zníženie dane. Nesľubujú to ani podnikatelia v gastre ani minister financií. „Skôr rátame s tým, že ceny zrejme zostanú rovnaké alebo nebudú kvôli tomu možno stúpať, najväčší efekt budú mať z toho prevádzkovatelia reštaurácií,“ povedal minister financií Igor Matovič. Ako dodal, vopred to avizovali podnikatelia v gastre, ktorí žiadali pokles DPH nie kvôli tomu, aby klesli ceny, ale aby z finálnej ceny, ktorú účtujú za jedlo, im zostalo viac.
