Iba 60 percent rodín malo našetrené peniaze bokom. Je to až o sedem percentuálnych bodov menej ako v roku 2020.
BRATISLAVA 25. januára (SITA) – Súčasné ekonomické obdobie zasahuje aj naše peňaženky.
Ešte pred rokom malo až 63 percent domácností našetrené pre prípad zhoršenia svojej ekonomickej situácie. V roku 2020 to bolo dokonca až 67 % domácností. Najnovšie dáta ukazujú, že toto číslo spadlo na 60 percent. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Kruk, ktorý pre ňu vypracovala agentúra Stem/Mark.
Približne každá štvrtá domácnosť mala vlani úspory do výšky mesačného príjmu. Je to viac než rok predtým, vtedy malo úspory na mesiac len 22 % Slovákov. Podiel domácností s úsporami vo výške trojmesačného príjmu sa mierne znížil, a to z 30 % na 28 %.
Podiel Slovákov s úsporami vo výške troj až šesťmesačného príjmu vzrástol z 19 % na 22 %. Takmer 15 % domácností si s úsporami vystačí až na jeden rok a každá desiata dokonca na rok a viac.
Ako ďalej uviedla generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová, Slováci myslia na nečakané výdavky, aktuálne predovšetkým na vyššie zálohy a doplatky za energie.
„Napriek tomu, že celkovo mierne poklesol podiel domácností s úsporami, zaznamenali sme rast podielu domácností s aspoň krátkodobou finančnou rezervou,“ uviedla Palendalová.
Najčastejšie majú úspory mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov, a to s podielom 76 %. Tí si typicky držia rezervu vo výške svojho jednomesačného príjmu. Najvyššie úspory v pomere k svojmu príjmu majú ľudia vo veku 55 až 64 rokov, keď každý piaty z respondentov uvádza úspory vo väčšej výške než je príjem ich domácnosti za pol roka.
„Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve a trochu prekvapivo aj študenti bez stáleho zamestnania. Až potom nasledujú zamestnanci a podnikatelia a osoby samostatne zárobkovo činné. Najčastejšie si sporia ľudia zamestnaní v IT a v telekomunikáciách, nasledujú respondenti pracujúci v sektore finančných a poisťovacích služieb a potom štátni zamestnanci,“ uzatvára výsledky prieskumu Palendalová.
