Šimon Šicko je známy slovenský podnikateľ s ešte zaujímavejším príbehom. Jeho najväčšou pýchou je okrem jeho rodiny aj spoločnosť Pixel Federation, ktorú vybudoval a ktorá je jednou z najúspešnejších slovenských spoločností súčasnosti a to aj vrámci globálneho vnímania.
Rozhovor so Šimonom Šickom bol už dlhú dobu cieľom redakcie Startupers.sk a preto sme veľmi radi, že sa nám tento cieľ konečne podarilo splniť. Šimon je totiž podnikateľskou osobnosťou s bohatými skúsenosťami a vedomosťami, ktorú pozná aj množstvo mladých startupistov, ktorých vedie a inšpiruje na rôznych eventoch a v mentorských programoch. Svoje bohaté skúsenosti zúročí napríklad aj ako porotca pri výbere najlepšej slovenskej firmy alebo startupu v súťaži Chivas THE VENTURE o milión dolárov. Viac o Šimonovi Šickovi, jeho pracovnom ale aj súkromnom živote sa dozviete v obsiahlom rozhovore nižšie.
Šimon, môžeš nám prosím ťa hneď na úvod objasniť ako vznikol Pixel Federation a kto stál pri jeho začiatkoch?
Vyštudoval som architektúru, ktorej som sa istý čas aj venoval. V 80. rokoch ma bavili aj hry, no nikdy som si nemyslel, že by sa hrami dalo živiť. Keď som ako architekt dostal ponuku navrhnúť architektúru do jedného ambiciózneho slovenského projektu Elveon,vnímal som to ako výzvu spojiť niečo čo viem s tým čo by som chcel vedieť.
Neskôr som začal pracovať pre nemecké štúdio 10tacle, kde sa zišla zaujímavá partia ľudí v zložení Marián Fridrich, Filip Fischer a Lucia Šicko. Štúdio však z viacerých príčin nefungovalo tak ako malo a preto prepustili niekoľkých ľudí, medzi ktorými som bol aj ja. Vtedy to bolo také jediné dlhšie obdobie, kedy som pre niekoho pracoval. Skôr som bol taký freelancer a strašne ma lákalo vytvárať si vlastné pravidlá, mať veci vo vlastných rukách.
O nejaký čas sme sa s Filipom, Mariánom a Luciou dohodli, že si založíme firmu, ktorej víziou bude, že sa z nej stane nezávislý herný developer. Avšak všetko bolo nakoniec inak, ako sme si mysleli.
Začínali ste teda ako firma so štyrmi ľuďmi?
Nie. Podnikanie je o tom, že rozdistribuuješ medzi ľudí úlohy a vďaka tomu si efektívnejší. My sme si hneď na začiatku uvedomili, že potrebujeme nových ľudí, programátorov, ktorí nás vlastne doplnia.
Mali ste v začiatkoch nejakého investora?
Áno. Toho prvého sme však aktívne nehľadali. Vtedy ešte na Slovensku neexistovali slovíčka ako startup či angel investor. Bol to náš klient, ktorému sme robili zložité webové riešenia. Robil som androida pre Eset a jemu sa to natoľko zapáčilo, že sa ponúkol zainvestovať do našej firmy.
Kto bol tým investorom?
Bol to Martin Blaškovič zo Zetoru. Jeho investíciu sme už chceli využiť na veci, ktoré budeme robiť sami pre seba. Urobili sme Emporeu, čo bola browser hra založená na free to play modeli, ale ďalšie hry už fungovali na premium model, čo bol však iný model ako robíme teraz. Musím ale povedať, že sme boli ekonomicky neúspešní. Reálne hrozilo že firma skončí. To nás prinútilo k rozhodnutiu zafokusovať sa. Fokus a výdrž sú jedny z najdôležitejších vecí v podnikaní.
Keďže sme to pokašľali, potrebovali sme novú investíciu. A dohodli sme sa s ďalším investorom, ktorým bol Peter Lukeš. Teraz máme vo firme dvoch spoločníkov, ktorých voláme finanční investori. Vlastnia asi 68% spoločnosti, ale viac menej my máme tú manažerskú pozíciu, čo znamená že firmu riadime a nikto nám do toho nejakým zásadným spôsobom nezasahuje. Čo je v konečnom dôsledku pre nás veľmi dôležité.
Neskôr Lucia vystúpila z Pixelu, predala svoj podiel a vo firme zostal Filip Fischer, Marián Fridrich a ja. Filip odišiel 2 roky dozadu z exekutívy, založil si vlastnú firmu Charged Monkey v Prahe, v ktorej som investorom. V Pixeli som ako výkonný riaditeľ a Marián je na pozícii CPO – projektový riaditeľ. Firmu viac menej riadime my dvaja. Ja nerobím nijaké kroky bez toho aby som to riešil s ním a on taktiež všetko konzultuje so mnou. Myslím si, že to máme veľmi dobre nastavené.
S Charged Monkey aj nejako spolupracujete?
Áno. My vlastne s každým sharujeme nejaké naše informácie a s Filipom je toho dosť veľa. Keďže som aj investor, je to pochopiteľné. A Filipovi taktiež želám nech je väčší ako Pixel, čo želám v podstate každému. Mám síce veľa zlých vlastností, ale aby som niekomu nedoprial alebo závidel, s tým som sa nenarodil. Bol by som veľmi rád keby sa mu darilo čím viac, lebo som toho názoru, že čím viac firiem, ktorým sa bude takto dariť, tu je, tým sa budeme mať lepšie všetci.
Čo vám pomohlo vydržať aj v náročnejších obdobiach?
Dôležité je zadefinovať si, čo chceš v živote robiť. Ak chceš byť v podnikaní úspešný, existujú dve rôzne cesty, ktoré ťa prinútia byť v podnikaní úspešným.
Prvou je, ak nájdeš nejaký monetizačný loop v tom, čo máš rád. Ale nie vždy vieš nájsť pridanú hodnotu peňazí v tom, čo ťa baví. U nás to boli hry, takže to bolo o to ľahšie.
Tou druhou cestou je vyriešiť nejaký problém, ktorý si si možno uvedomil aj z vlastnej skúsenosti. Ak naozaj vyriešiš niečo, čo zúfalo nefunguje, s čím má okrem teba problém viac ľudí a urobíš na to nejaký biznis model, tak to môže fungovať. Myslím si, že vydržať pri týchto dvoch cestách je jednoduchšie ako len tak si povedať ententičky, toto bude môj biznis case (smiech :) ).
Ste aj vy zakladatelia alebo konkrétne ty takí gameri?
Ja som bol kedysi dosť veľký gamer a teraz znova trošku hrám. Ale mal som obdobie, kedy som nehral skoro vôbec. Marián bol dokonca reprezentant vo Warcraft 3, dostal sa dokonca aj do Južnej Kórey. Lucia je podľa mňa z nás najmenšia gamerka, ale tiež hrala hry a Filip je taktiež veľký gamer.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Je to zložité, pretože mám na starosti 3 typy agend, ktoré sa neprekrývajú. V prvej ide o komunikáciu s ľuďmi, ktorí vlastnia akcie Pixelu. Druhou je front end. Potrebujeme aby top ľudia o nás vedeli, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo to robíme. Jedna vec je PR, druhá sharing. Medzi výkonnými riaditeľmi či už tu alebo vo svete, v nadväzovaní nejakých vzťahov a potom v zháňaní mentorov pre našich ľudí. Momentálne sme na tom tak, že prakticky kohokoľvek oslovíme, tak k nám príde, čo je pre nás úplne geniálne.
A potom tu je ešte back end. Ide o manažovanie boardu – C pozícií, čo sú štyria ľudia, čomu venujem dva dni v týždni. Jeden deň one to one s každým. Každú stredu máme aj board míting, na ktorom rozoberáme stratégiu, plnenenie plánu, zmeny a ďalšie veci. A môžem spomenúť aj shareholders level, kde komunikujem so spoločníkmi – akcionármi na vlastníckej úrovni.
Moja agenda je teda veľmi rôznorodá a momentálne by som sa chcel viac venovať backendu a firme ako takej. V podstate ja sám seba považujem za high level kreatívca, pretože nemám veľký zmysel pre detail, ale viem nejakým spôsobom nasmerovať veci správnym smerom. Napríklad teraz som k tomu ešte pridal aj sedenia s gamedizajnérmi.
Aké sú tvoje mimopracovné koníčky?
Od malička som športoval, v určitom momente som však musel prestať. Teraz už sú mojou hlavnou záľubou okrem rodiny aj športové aktivity. Snažím sa cvičiť, mám vlastného trénera s ktorým buď posilňujem alebo robím spinálnu yogu. Raz do týždňa mám plavecký tréning. Nedávno som si kúpil bicykel, pretože som zistil že pri behaní ma bolia kolená a nerád by som si ich zničil.
Robil si nejaký šport aj aktívne?
Na základnej som plával a na strednej som sa venoval basketbalu. Musím povedať, že basketbal som tak trénoval tak 3-4 hodiny denne. Dokonca som si kvoli nemu upravil program. Vstával som o pol piatej každé ráno a učil som sa, aby som po škole nemusel robiť nič iné a venoval sa len basketbalu.
Si súťaživý typ človeka?
Veľmi. To je moja zlá aj dobrá vlastnosť. Súťažím so všetkými za každých okolností. Je mi jedno či sú to moje deti alebo športovci (smiech :) ).
Myslíš, že súťaživosť je dôležitá aj v podnikaní?
Áno. Podľa mňa je súťaživosť v podnikaní nevyhnutná. A dokonca aj Warren Buffett to spomínal. Podnikatelia sa veľakrát podobajú športovcom a vrcholovým športovcom. Predtým tisíckrát zlyhali, kým na tú zlatú medailu dosiahli. A o tom je aj podnikanie.
Musíš sa neustále zlepšovať. Neustále sa držať v kondícii, niekam sa posúvať. Pretože nič nie je staršie ako včerajší úspech. My máme méty nastavené zase úplne niekde inde. A keď ich dosiahnem je to akoby som vyhral Stanley Cup, ale na druhý deň to už z teba opadne a je na rade nová sezóna. Podľa mňa tento princíp musia chápať aj podnikatelia. Je to taký mýtus ľudí, že podnikateľ niečo dosiahne, skončí a len si to užíva. Keď pôjdem raz na dôchodok, tak tam vlastne asi ani nepôjdem, lebo by som sa unudil.
Je to ako so športom. Máš nové výzvy, nové méty. Stále to robiť lepšie. Umelci rovnako do konca života hľadali dokonalosť. Podobne je to aj s podnikaním. Rovnako ako v športe, môžeš mať talentu koľko chceš, ale pokiaľ netrénuješ a nemáš výdrž, nakoniec tí, čo majú menej talentu ťa predbehnú. Čiže myslím si, že endurance a focus sú pre dosiahnutie úspechu naozaj veľmi dôležité.
Ak si zoberieme Pixel vrámci stredoeurópskej oblasti, kde ho vidíš?
My sa už teraz vlastne trieštime. Pracujeme na štyroch nových produktoch, ktoré nebudú mať súvis s tým čo robíme teraz. Kedysi sme patrili medzi TOP 20 firiem v social gamingu v EMEA (Európa, stredný východ a Afrika) a myslím si, že tam ešte stále aj patríme, pretože sme vždy účastníkmi CEO exclusiv summitu, ktorý organizuje Facebook v Londýne. Je to uzavretý event a vstup je možný len na pozvánky. Ak nespĺňaš nejaké parametre, tak tam nie si pozvaný. A na svete sme v social browser gamingu možno v prvej stovke. V mobile gamingu však medzi top hráčmi nie sme. Musím však povedať že trendom je, že európske firmy sú momentálne úspešnejšie ako tie americké. Môj názor je, že sa to dá robiť odkiaľkoľvek. To je naša méta. Viac menej prvá je, že by sme chceli predbehnúť Eset na Slovensku (úsmev :) ) čo je firma, ktorá má plus mínus valuáciu 2 miliardy eur, čo je obrovská méta.
Pixel by tu bez Esetu nebol. My sme sa ich akoby tak mentálne držali. Eset bol pre nás vzorom, ktorý nám ukázal, že sa to dá. Prečo by sme to teda nemohli spraviť aj my? Sú pre nás ako taká mentálna predloha. Ale my sme od nich ešte veľmi ďaleko. Valuácia Pixelu je okolo 35-40 miliónov eur, takže máme čo robiť. Dôležité však je, že si to vieme predstaviť. A keď si to vizualizuješ, tak je to dosiahnutie oveľa reálnejšie.
Čo by si robil ak by si nebol v Pixeli? Vieš si to vôbec predstaviť?
Viem. Ak by som stratil možnosť ovplyvňovať veci, tak by som už zrejme nebol v Pixeli. Ak by tu bol niekto iný a robil by to nie podľa mojich predstáv, tak by som tu nevydržal ani 30 sekúnd.
Robil by som na veciach, kde by som robil happy profit. Živil by som sa niečím, čo by ma robilo šťastným. To je aj cieľom Pixelu na konci dňa. Kebyže si predstavíme, že budeme mať miliardovú valuáciu, ale všetci tu pomrieme a kultúra tu úplne pominie, tak by som do toho nešiel.
Možno by som mal malý tím ľudí a robili by sme nejaké hry alebo by som sa venoval architektúre. Tieto dve veci sú u mňa na rovnakom mieste. Ja potrebujem aby ma veci bavili. Mojou motiváciou nie sú nejaké peniaze alebo sláva, aj keď sa to tak niekomu môže zdať. To je možno len vedľajší čiastkový produkt. Mojou motiváciou je odmena z toho celého procesu.
V Pixeli pracuje okolo 190 ľudí. Ako často prijímate nových?
Problém máme so seniorskými pozíciami alebo rôznymi expertmi. Slovensko je limitovaný priestor a my nechceme lanáriť ľudí z iných firiem. Takže nerobíme nejaký aktívny headhunting. Máme na to model, kde sa snažíme si tých seniorov vychovávať a to aj spomínaným mentoringom.
Je tu aj problém, ktorý podľa mňa súvisí s kvalitou školstva. Mám však pocit, že sa začína blýskať na lepšie časy. Nechcem kritizovať školy, pretože tu máme aj veľmi dobré školy, máme tu aj jednu časť školy, ktorá je špičkou v Európe. Je to Transport dizajn na VŠVÚ. Mne ide o to, aby sa nejakým spôsobom zdvihol medián kvality do školstva ako takého. Deti by sa mali učiť veci, ktoré sa neučia. Musia vedieť kriticky myslieť, naučiť sa spolupracovať v tímoch, myslieť projektovo. A keď im dáme toto do vienka, tak ich naučíme ten algoritmus, akým spôsobom pracovať s rôznymi informáciami.
Myslím si, že školstvo v spojení s hladom po úspechu, môže priniesť veľmi dobré výsledky. Hovorím to preto, lebo Fíni majú top školstvo, jedno z najlepších. Idú však dole. Mám totiž pocit, že oni už nie sú hladní. Chýba tam taká zvedavosť a práve ten hlad po úspechu.
Na Slovensku máme výhodu, že ľudia sú tu naozaj hladní, chcú niečo dokázať. Mnohým začína záležať na tom kde žijú, začína im záležať na verejnom priestore. Aj to čo sa deje na politickej scéne. Pred úsvitom je vždy najväčšia tma, ale verím v to, že zachvíľu vyjde slnko a bude o niečo lepšie.
Akú radu by si dal teraz svojmu mladšiemu ja?
Asi by som mu odporučil, aby nebol tak vystresovaný zo života. Práve na tej škole som bol extrémne vystresovaný. Sú to dôležité veci, ale paradoxne na konci dňa vlastne neznamenajú nič. Sú omnoho väčšie priority v živote. Čiže vedieť viacej posúdiť čo je banálna vec a nebyť z nej tak vystresovaný.
Máš nejaký podnikateľský vzor?
Nemám nejaký konkrétny, ale musím povedať, že sa mi páči konkrétny spôsob podnikania. Taký americký princíp ako sa riadia firmy IT sektora. Takže mám skôr firemné inšpirácie. Podľa mňa nemôžeš kopírovať osoby, ale môžeš kopírovať to, čo tie osoby robia a musíš si z toho vyskladať svoje vlastné puzzle. Vždy si zoberiem tie veci a vytvorím si vlastnú cestu, možno aj menej rýchlejšiu, ale vlastnú.
Ak by si mal možnosť ísť na večeru s jednou slávnou osobnosťou, kto by to bol a akú jednu otázku by si sa jej opýtal?
Možno by som šiel na večeru s Ježišom Kristom a opýtal by som sa ho, či naozaj vstal z mŕtvych. To by mohlo byť (smiech :) ).
A reálne by som chcel ísť na večeru asi s Georgeom Lucasom a opýtal by som sa ho, aký bol dôvod toho, že predal svoj franchise Disneymu. Či to boli peniaze alebo či už mal pocit, že on tomu nemá už nemá čo dať a preto radšej odchádza z scény. To by mňa osobne celkom zaujímalo. U každého je to inak. Ja si myslím, že mal odísť o niečo skôr. A rovnako to riešim aj ja. Kedy už budem skôr príťažou pre túto firmu a kedy má prísť niekto, kto ma nahradí.
Takže si fanúšik Star Wars?
Áno, som fanúšik Star Wars pretože to považujem za prelomové dielo kinematografie ako takej a rovnako aj sci-fi žánru. Podľa mňa prišlo v správnu chvíľu a správny čas, kedy bola Amerika vo veľmi depresívnej polohe po vojne vo Vietname a potrebovali nejakých takýchto hrdinov, utopickú budúcnosť, v ktorej sú dobrí a to dobro vyhráva a myslím si, že sa im to fantasticky podarilo.
Ak by si mal veľký balík peňazí, do čoho by si ho investoval?
Pre mňa je veľký balík peňazí 100 miliárd. Ak by som ho mal nejako použiť, tak by som sa snažil nejakým spôsobom zmeniť verejný priestor. A to minimálne aspoň tu na Slovensku. To znamená, že by som veľmi veľa peňazí investoval do akcií, ktoré by priamym spôsobom zlepšovali verejný priestor a určite by som investoval aj do zlepšenia školstva ako takého.
Keď máš takýto veľký balík peňazí, tak nemôžeš myslieť na seba. Nie je to potom tvoja motivácia. A to je aj moja túžba. Ak by ten Pixel mal ešte väčší výtlak, mohol by ešte viac pozitívne motivovať. Rovnako podporu športu, umenia. Sú to strašne dôležití ľudia, o ktorých si myslíme že sú zbytoční, no spoločnosť je tak nastavená.
A možno by som zobral všetkých Slovákov na cestu okolo sveta a určite by sa veľa vecí v ich hlave zmenilo. Keby zrazu videli všetky tie súvislosti. Keby napríklad videli, že 700 000 000 ľudí nemá pitnú vodu.
Si aj startupový investor. Do ktorých projektov si naposledy investoval?
Som investorom v Charged Monkey, som investorom aj v Neulogy a Finstat a k tomu mám aktuálne pred podpisom ďalšie 3 investície. Najprv som si myslel, že budem investovať len do toho čomu rozumiem, ale zdá sa mi, že v IT je veľmi veľa dobrých nápadov, ktoré sa nemusia týkať len herného priemyslu.
Kebyže máš dať nejakú radu začínajúcim startupistom, bolo by to to čo si spomínal? Fokus a výdrž?
Áno, focus a endurance. Mám také svoje heslo : „Dream big, fail hard, work harder and don’t be asshole“. A to „don’t be asshole“ je strašne dôležité. My Slováci totiž máme tendenciu byť arogantní, namyslení a práve to ukazuje, že sme neúspešní a zakomplexovaní. Keď stretnem človeka, ktorý má 9 miestne číslo na účte a niekoľko úspechov za sebou, väčšinou je skromný aj keď je priamočiary, čo by malo byť inšpiráciou aj pre ostatných.
