Šéf spoločnosti Sygic Michal Štencl a jeho nie optimistická predpoveď pre startupy

Michal Štencl je na Slovensku pomerne známa osoba. Je zakladateľom a šéfom spoločnosti Sygic, ktorá je tvorcom najsťahovanejšej offline navigácie na svete. Ako Michal sám o sebe tvrdí, je fanúšikom podnikateľov v pravom slova zmysle. O tom svedčí aj jeho najnovší blogový príspevok z jeho osobného blogu MichalStencl.com, v ktorom pomerne detailne popísal investovanie do startupov a s tým spojené riziká a súvislosti. Jeho vyjadrenia však nie sú moc optimistické, pretože ako si môžete pozrieť v nepozmenenej verzii Michalovho blogu nižšie, Michal v ňom naznačuje, že sa po rokoch opäť rútime do krízy, avšak tentokrát do startupovej.

Ten, kto ma pozná, by si pomyslel, že som veľkým fanúšikom startupov. Napokon som jeden založil a stále vediem menom Sygic. Ten, kto má pozná lepšie, vie, že je to o čosi zložitejšie a som fanúšikom podnikateľov v pravom slova zmysle.

Posledné roky existuje fenomén slovom startup, ktorý sa stal životným štýlom mnohých ľudí. Dokonca do takej miery, že niektorí ich majú až 2-3 súčasne. Akoby to bola pýcha ich mať čo najviac. Pravda je však opačná. Čím väčší focus, tým väčšia šanca na úspech.

Pre mňa je však podnikateľ človek, ktorý sa rozhodne riskovať svoje vlastné peniaze. Jeho prvými investormi sú rodinní príslušníci. Je to človek, ktorý si nevie predstaviť samého seba byť ďalej zamestnaným a je to človek, ktorý pracuje 18 hodín denne na všetkom, čo je nutné, aby našiel prvého zákazníka. Je to človek, ktorý sa na začiatku vzdáva všetkého, čo ho baví v prospech svojich ľudí, práve preto, že vie, že ľudia sú najlepší v tom, čo baví ich. Prvé peniaze okamžite investuje do nových ľudí, ktorých príjme. 5 rokov neberie plat.

Je to človek, ktorý si nevie predstaviť networkovať, pretože nestíha kresliť svoje sny a spočiatku spí 6 hodín denne. Je to človek, ktorý nemôže stíhať čítať techcrunch, pretože by ho tieto správy zbytočne rozlaďovali pred jeho vlastnou víziou a nemá na ne ani čas. Nechodí na prednášky o startupoch. On startup žije.

Je to, človek ktorý sa vzdal takmer všetkého, má tesne peniaze aby prežil mesiac. Jeho charizma a zápal pre vec sú však také silné, že dokáže presvedčiť ostatných ľudí aby mu dôverovali a pracovali pre neho za malý plat a vidinu akcí a budúcnosti. Nebol taký napokon aj Mark Zukerberg, ktorý zaplatil za grafity v jeho office akciami?

Toto všetko je pre mňa podnikateľ. A práve mám to šťastie, že aj takéto príbehy čítam na podnikateľovi roka od spoločnosti E&Y a čudujem sa, prečo tam niesú skoro žiadny startupisti novej generácie.

Nedávno mi prišiel e-mail od nového potenciálneho kolegu, ktorý napísal, že dostal lukratívnu ponuku do startupu, ktorý práve narajzoval peniaze. Dostane vyšší plat, väčšie benefity a veľmi sa nezapotí. Vtedy sa pre mňa svet zastavil a začal som si všímať ďalšie drobnosti, ktoré zákonite vedú ku kríze.

Začnime ale podstatou. V roku 2008, pri vypuknutí obrovskej krízy sa rozhodol Fed spätne dodaniť všetkých podnikateľov zavedením kvantitatívneho uvoľňovania a spustiť tak infláciu. QE funguje tak, že vykupuje dlhopisy od bánk, čím im defacto pridáva cash na balance sheet. Zároveň znížil svoje úrokové sadzby na 0, čím vytvoril bankám tlak investovať tieto peniaze mimo úložky Fedu. Banky sa zachovali presne tak, ako Fed očakával a začali tieto peniaze vkladať do fondov, prípadne do akciových trhov, ktoré začali rásť a firmy mali zjednodušený prístup k financovaniu.

Graf rastu akcií, za 6 rokov od roku 2002 do roku 2008 pred krízou vyzeral nasledovne pri dosiahnutí maxima NYSE Composite 10.000 až po následný pád na jeho konci. Obrázok nižšie.

Graf rastu akcií, za 6 rokov od roku 2009 do roku 2015 vyzeral nasledovne pri dosiahnutí maxima NYSE Composite 11.000. Obrázok nižšie.

Máte pocit, že som sa zbytočne 2x zopakoval? Nie. Hovoríme o dvoch rozličných obdobiach – náramne sa podobajúcich.

Poďme ale ďalej.

Medzi fondami sú VCs ktorí tieto peniaze ďalej umiestňovali do startupov. Niektoré dostali milión, iné desať, ďalšie 100 a niektoré dokonca miliardy dolárov. Ano – miliardy dolárov – startupy. Čím ďalej čas plynul, tým bolo takých s miliardovými valuáciami viac. K tomu dopomohli akvizície typu FB a WhatsApp a zrodili sa nové unicorny – teda startupy s miliardovými valuáciami.

Do minulého roku to bola spanilá jazda, keďže takéto peniaze boli zadarmo a nikto ich nepýtal späť. Problém však nastáva dnes. Akonáhle sa ekonomika prehrieva. Firmy niesú schopné prijať nových kvalitných zamestnancov. Dopyt po ľuďoch je vyšší ako schopnosť školstva akejkoľvek krajiny ich generovať. Profesia na Slovensku hlása najviac pracovných ponúk v histórii a startupy ponúkajú exkluzívne balíky pre nových zamestnancov, bez schopnosti zarobiť na seba 1 euro.

Čo bude nasledovať…

Ak si niektorí z vás pamätajú, niečo podobné sme zažili v roku 2008, kedy ľudia prechádzali z jobu do jobu aj 3-krát počas roka a vždy dostali o 5tis. SK vyšší plat.

Mám preto za to, že príde ďalšia veľká kríza odštartovaná prvým unicornom, ktorý na IPO nezíska ani polovičnú valuáciu voči valuácii poslednej investícii. Tento kokteil bude podporený zvýšenými úrokovými sadzbami Fedu, ropnou krízou a krízou v Číne. Na každú krízu je potrebná väčšia skupina negatívnych fundamentov a blíži sa tá spravna konštalácia.

Podľa môjho názoru je najpravdepodobnejší nasledovný scenár.

Ekonomika je prehriata. Firmy nedokážu prijímať nových zamestnancov pre svoj rast napriek tomu, že generujú zisky pretože ich prijímajú firmy, ktoré žiadne príjmy nemajú.
Fed zvyšuje úrokové sadzby.
Banky presúvajú časť zdrojov na úložky, čím sa stiahne časť peňazí z voľného obehu.
Akcie a burzy klesnú o tretinu
Banky začnú tlačiť na VCs aby im dokázali návratnosť svojich investícii
Keďže väčšina fondov je uzavretá na 4-8 ročné obdobie, počas ktorého si VCs účtujú 1,5% zo spravovaných peňazí, fondy sa ponáhľali peniaze umiestniť. Tým ich umiestňovali rýchlo a nie vždy premyslene, pri akýchkoľvek valuáciách. Zatiaľ sa však nič nedeje, pretože fondy vedú virtuálnu hodnotu svojich startupov – nevystavenú trhovému prostrediu. Problém začína až teraz:
Obdobie fondov sa blíži ku koncu a fondy začínajú tlačiť na firmy, aby ich umiestnili na burze – IPO a došlo k likvidite fondu.
V tomto čase sú však burzy už menej výkonné, na trhu je o 1/3 menej peňazí. Startupy sú násobne precenené.
Startupy s milardovou valuáciou niesú ešte ziskové a potrebujú ďalšie finančné investície.
Prvá spoločnosť s milardovou valuáciou nedosiahne ani polovicu svojej pôvodnej valuácie na IPO.

Práááááásk.

VCs začnú panikáriť. Banky sa začnú pýtať, či ich fondy majú hodnotu ako sa deklaruje. Zastavia sa ďalšie investície do startupov.

Všetky prezamestnané startupy s miliardovými valuáciami majú problém dostať ďalšiu investíciu, pretože investori prestanú veriť v ich návratnosť. Investori začnú tlačiť na zisky. Kto vie, ten skúsi predať spoločnosť strategickým investorom.

Práááááásk. Práááááásk. Práááááásk. Práááááásk. Práááááásk. Práááááásk….

Nastal veľký výpredaj. Ľudia sa začnú prepúšťať. Peniaze už do startupov neplynnú a opäť je svet v kríze zvanej startup bubble podobnej Dot-com bubble. Tie, ktoré tesne pred došlými peniazmi našli strategického investora si vydýchli, že to stihli o 1 minútu dvanásť.

Prežijú len tie, ktoré sa dostali do zisku.

Graf nižšie zobrazuje maximá a minimá americkej nezamestnanosti. Červená čiara indikuje nezamestnanosť v USA, ktorá bola naposledy podobne nízka asi pred 40 rokmi. Spodné minimum indikuje prehriatu ekonomiku a minimálnu nezamestnanosť, vrchné maximum je kríza, ktorá následne prichádza s vysokou nezamestnanosťou.

Ako je vidieť cyklus sa opakuje, takmer s presnosťou 7-8 rokov. Posledné minimum je dnes – najmenšie za posledných 40 rokov. Podobné minimum bolo v roku 2008 a ďalšie počas Dot-com bubble.