Ak pozmeňujúci návrh prejde, mesačná platba by sa zvýšila na 54 eur.
BRATISLAVA 6. decembra (SITA) – Vyššie platby na zdravotných odvodoch za poistencov štátu. S týmto návrhom prišla na rokovaní parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková.
Podľa jej pozmeňujúceho návrhu by mal štát v budúcom roku za svojich poistencov platiť zdravotné odvody vo výške 4,5 percenta z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Mesačná platba za poistenca štátu by tak stúpla z tohtoročných 32,40 eura na budúcoročných 54,50 eura. Ako Cigániková uviedla na tlačovej besede, 4,5-percentná sadzba za poistencov štátu by si v budúcom roku vyžiadala 1,9 miliardy eur.
Návrh budúcoročného rozpočtu pritom počíta pre zdravotníctvo so sumou 1,1 miliardy eur a ďalších 740 miliónov eur sa má do sektora doplniť z rôznych rezerv. „Náš návrh je tak len o 75 miliónov eur vyšší ako to, čo sľúbila vláda," povedala.
Suma 1,9 miliardy eur by podľa nej garantovala vyššie mzdy pre zdravotníckych pracovníkov, vyššie platby pre ambulantný sektor, ako aj splnenie sľubov vlády v oblasti inovatívnych liekov. „Ak chceme mať v slovenskom zdravotníctve porovnateľné podmienky s Českou republikou, tak musí byť aj financovanie štátu porovnateľné,“ povedala Cigániková.
Predseda SaS Richard Sulík upozornil na to, že v okolitých krajinách sa platby za poistencov štátu zvyšujú. „V Čechách stúpla platba za tri roky o 44 percent, zo sumy 54 eur na 78 eur. U nás za to isté obdobie išla platba dolu z 32,70 eura na 32,40 eura. Problém je, že máme historicky najvyššiu infláciu, a to potom nestačí," tvrdí líder liberálov.
Upozorňuje tiež na to, že kým štát za svojich poistencov platí na Slovensku 32,40 eura mesačne, dobrovoľne nezamestnaný musí na zdravotné poistenie v budúcom roku platiť takmer 85 eur mesačne. Nízke platby štátu za svojich poistencov sú podľa neho dôvodom, prečo Slovensko nemá financie na platy lekárov a peniaze chýbajú aj pri platení zdravotných výkonov.
Okrem zvýšenia platieb za poistencov štátu strana SaS navrhuje aj reguláciu zisku zdravotných poisťovní. Takáto regulácia by mala byť podľa Cigánikovej priamo naviazaná na prínos pre pacienta. Pri regulácii zisku poisťovní by sa tak zohľadňoval napríklad počet vykonaných preventívnych prehliadok, či počet zazmluvnených lekárov.
Ak by zdravotné poisťovne podľa nej neplnili stanovené kritériá, boli by penalizované nižším ziskom. Upozornila tiež na to, že zdravotné poisťovne dosahujú len 5 percent z celkového zisku v zdravotníctve.
