Stále však chýba plán ďalšej konsolidácie
BRATISLAVA 1. decembra (SITA) – Podľa analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) rozpočet na najbližšie tri roky neprinesie potrebnú konsolidáciu. A to ani po zohľadnení podpory pre domácnosti pri energetickej kríze.
Verejné financie po období koronakrízy strieda energetická kríza spojená s vojenským konfliktom na Ukrajine. Vytýčený cieľ rozpočtu na rok 2023 počíta s výraznou rezervou v objeme 2,9 percent HDP na riešenie rastu cien energií, pričom celkový deficit by mal dosiahnuť úroveň 6,4 percenta HDP. Aj bez tejto rezervy je podľa analytikov objem prijatých permanentných opatrení v roku 2023 historicky najvyšší, najmä kvôli opatreniam na podporu rodinnej a dôchodkovej politiky štátu.
Deficit na roky 2024 a 2025 by mal byť o niečo lepší ako ten budúcoročný. Celkové hospodárenie štátu v roku 2025 by malo byť na úrovni 2,7 percenta. Po fiškálnom uvoľnení v rokoch 2022 a 2023 tak dochádza k štrukturálnej konsolidácii 0,5 percentuálneho bodu HDP ročne.
„Chýbajúci konsolidačný plán vytvára otázniky pre dosiahnuteľnosť vytýčených cieľov. Na naplnenie uvedených cieľov by bolo potrebné prijať opatrenia vo výške až 1,4 percenta HDP. Dôveryhodnosť cieľov oslabuje aj fakt, že v rozpočte absentujú výdavkové limity, ktoré predpokladá novoprijatá novela rozpočtových pravidiel a ku ktorým sa vláda zaviazala v Pláne obnovy a odolnosti,“ konštatujú analytici NBS.
Podľa centrálnej banky sa plánovaný čierny scenár nakoniec nenaplní. Očakávania NBS ohľadom hospodárenia verejného sektora sú v aktuálnom roku ako aj v roku 2023 lepšie v porovnaní s rozpočtom. V oboch rokoch NBS predpokladá, že financovanie energetickej krízy bude menej zaťažovať hospodárenie verejnej správy ako navrhovaný rozpočet.
V aktuálnom roku NBS odhaduje hospodárenie na úrovni -3,5 percenta HDP a v budúcom roku -4,3 percenta HDP aj vďaka použitia fondov EÚ na financovanie energetickej krízy. Nevyčerpané prostriedky z rezervy môžu byť v prípade dlhšieho obdobia vysokého rastu cien komodít použité v ďalších rokoch, čo predstavuje riziko hospodárenia v roku 2024.
Rozpočtu verejnej správy pomôžu aj európske zdroje. Budúci rok na ne bude pomerne bohatý. Stav ich čerpania však vzbudzuje obavy ohľadom schopnosti účelne ich využiť na zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku.
Finále čerpania tretieho programového obdobia a plné naštartovanie využitia prostriedkov z plánu obnovy by malo byť podľa analytikov silnou náplasťou na ekonomické ochladenie európskych ekonomík.
Premrhanie tohto potenciálu nemusí znamenať len jednoročné oslabenie dopytu, ale aj trvalú stratu v podobe oslabenej konvergencie, ktorá trápi Slovensko v posledných rokoch.
Budúcoročný rozpočet nie je dostatočne konsolidujúci. Napriek vysokým príjmom z rozpočtu EÚ nemá vláda ďalší plán, ako šetriť.
