Dôvodom je najmä neprimerane vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce na trvalý pracovný pomer.
BRATISLAVA 2. januára (SITA) – Medzi menšími technologickými, IT či digitálnymi firmami vo veľkom prevláda vyplácanie pracovníkov prostredníctvom živnosti alebo autorskej zmluvy. Až 83 percent spoločností rieši výplaty práve týmto spôsobom.
Dôvodom je vysoká cena práce, ktorá je brzdou pre viac ako 65 % opýtaných majiteľov takýchto firiem. Vyplynulo to z interného prieskumu advokátskej kancelárie Highgate Law & Tax, ktorej právnici sú súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií SR pre legislatívu.
Právnici upozorňujú, že ak kontrakty so živnostníkmi vykazujú znaky závislej práce, môže to mať v teoretickej rovine až trestnoprávnu dohru pre zamestnávateľa aj pre pracovníka.
„Slovensko patrí ku krajinám s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, ktoré znáša nielen zamestnanec, ale vo veľkej miere práve zamestnávateľ. Pod celkovú cenu práce sa okrem toho podpisujú aj ďalšie príplatky za sviatky či víkendy alebo ďalšie peňažné či nepeňažné plnenia, ktoré má zamestnávateľ voči zamestnancom,“ uviedol daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.
„Z nášho prieskumu vyplynulo, že ak by bolo daňovo-odvodové zaťaženie práce o 20 % nižšie, tak až 62 % podnikateľov v IT sektore by preferovalo najímať na prácu skôr zamestnancov ako živnostníkov,“ priblížil.
„Zamestnávanie“ na živnosť sa na Slovensku teší veľkej popularite aj v iných oblastiach. Oprávnenie podnikať ako fyzická osoba má na Slovensku takmer pol milióna ľudí. Drvivá väčšina z nich vykonáva túto činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Kontrakty so živnostníkmi pritom často využívajú majitelia spoločností naprieč všetkými segmentmi.
Výnimkou nie je ani „zamestnávanie“ živnostníkov nielen v oblasti stavebníctva či remeselných služieb, ale aj v oblasti reklamy, médií či informačných technológií.
Práca na živnosť má podľa daňového advokáta svoje úskalia nielen pre kontraktorov, ale aj pre majiteľov firiem, ktorí si ich najímajú. A to najmä ak ide o švarc systém, teda ak činnosť pracovníka „zamestnaného“ na živnosť vykazuje znaky závislej práce.
O závislú prácu ide vtedy, ak živnostník vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v čase určenom zamestnávateľom, vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca.
„Podnikateľ, pre ktorého je nelegálna práca vykonávaná, môže byť postihnutý relatívne prísne. Inšpektorát práce totiž môže uložiť pokutu od 2 000 eur až do výšky 200 000 eur. Dokonca za nelegálnu prácu môže byť postihnutá aj fyzická osoba vykonávajúca činnosť štatutárneho orgánu, pričom tá ručí v danom prípade celým svojim majetkom,“ upozornil Varga s tým, že pokutu môže dostať aj samotný faktický zamestnanec.
