V smart energetických riešeniach však naďalej zaostávame za inými európskymi krajinami.
BRATISLAVA 26. januára (SITA) – Oproti Rakúsku či Slovinsku u nás využíva inteligentné senzory na riadenie energetickej spotreby (eIoT - energy Internet of Things) iba polovičný podiel firiem. Vo vyspelých krajinách nimi disponuje približne 20 percent spoločností, u nás iba desať.
Údaje sú zo zisťovania v podnikoch nad 10 zamestnancov bez finančného a verejného sektora za rok 2021.
Záujem o diaľkovo ovládaný energetický manažment na základe údajov z inteligentných meračov či regulátorov minulý rok rástol spolu s rastúcimi cenami energií. Firmy, ktoré takéto systémy zavádzajú, nestíhajú realizovať objednávky.
Energie v objektoch donedávna tvorili podľa spoločnosti KOOR, poskytujúcej komplexné energetické služby, približne 5 až 8 percent prevádzkových nákladov. Preto boli z pohľadu manažmentu druhoradé. Situácia sa zmenila, dnes energie tvoria podstatnú časť nákladov. „V mnohých prípadoch tento podiel stúpol na 25 až 40 percent a spotreba energií sa pre firmy stala jednou z priorít, s čím je spojená aj snaha o zefektívnenie a zavádzanie eIoT,“ hovorí Michal Hesek, COO spoločnosti KOOR.
Spoločnosť KOOR inštaluje systém eIoT ako súčasť projektov na úsporu energií v nemocniciach, obecných úradoch, nových bytových komplexoch, priemyselných budovách či hoteloch. „Klienti, ktorí ho majú, získali oči a uši pre svoje objekty. Vedia sa manažérsky efektívne a v reálnom čase rozhodovať na základe dát, ktoré im eIoT poskytuje. Systém generuje energetické dáta napríklad až po úroveň, či niektorú z miestností neprekurujú. Okamžite oznámi poruchu, chybu či únik, ale aj zabudnuté otvorené okno,“ vysvetľuje Milan Orlovský, spoluzakladateľ spoločnosti KOOR.
Inteligentný systém riadenia energií meria aj kvalitu vnútorného prostredia, vo výrobných halách množstvo CO2 a signalizuje potrebu vetrania, rekuperácie. Dáta zo všetkých použitých senzorov sa centrálne spracujú a vyhodnotia aj vo vzájomnom vzťahu s inými údajmi, ktoré majú vplyv na energetickú efektívnosť. Zohľadňujú vonkajšiu teplotu alebo pri dnes populárnych fotovoltikách množstvo slnečného svitu. Cieľom je nastaviť vhodné úsporné opatrenia a dosiahnuť úsporu energií.
Z hľadiska celoekonomických úspor energií najviac zaváži energetická efektívnosť v priemysle. Do veľkej miery je predurčená štruktúrou a energetickou náročnosťou priemyselnej výroby. Ale ani optimalizácia spotreby vo výrobných a skladových priestoroch nie je zanedbateľným faktorom. Práve priemyselné fabriky poskytujú veľký, v mnohých spracovateľských odvetviach nevyužitý priestor na internet vecí. V slovenskom spracovateľskom priemysle malo podľa Eurostatu len 10 percent podnikov inteligentné riadenie energií.
Menej ako v českom a nepomerne menej ako v slovinskom či rakúskom spracovateľskom sektore, kde takmer štvrtina firiem mala eIoT. Oveľa viac tunajších priemyselných fabrík dbá na ochranu priestorov inteligentnými výstražnými systémami či hlásičmi požiaru. Bezpečnostnými senzormi je na Slovensku zabezpečená väčšia časť podnikov ako v Európskej únii.
S veľkosťou podniku rastie aj jeho vybavenosť energetickými senzormi. Z veľkých spoločností s 250 a viac zamestnancami takmer tretina disponuje inteligentným riadením energetickej spotreby. Inteligentné merače, termostaty či regulátory osvetlenia najčastejšie využívajú väčšie firmy v energetike a telekomunikáciách. Má ich každý druhý výrobca elektriny, plynu a pary a každá tretia firma nielen s celonárodnou, ale aj regionálnou pôsobnosťou, ktorá poskytuje telekomunikačné služby, poradenstvo, inštaláciu alebo servis zariadení. Menšie firmy sú menej vybavené inteligentnými senzormi. Je to dané prioritami malej firmy, pracovným aj finančným kapitálom. Len 7 percent malých firiem do 50 zamestnancov malo eIoT, kým zo stredných podnikov 14 percent.
Širšiemu využitiu eIoT vo firmách bránia obstarávacie náklady, chýbajúce znalosti o problematike či nedostatok špecialistov na informačné a komunikačné technológie (IKT). Vyplýva to z vyjadrení manažérov v štatistickom zisťovaní. Až 40 percent podnikov, ktoré sa vlani pokúsili zamestnať IKT špecialistu, nemali z čoho vyberať. Žiadosti o prácu prichádzali zriedka.
Niektoré investície do energetických úspor môžu mať po enormnom náraste cien energií kratšiu návratnosť, ako sa mohlo zdať pred rokom. Návody, ako ušetriť, poskytujú firmám energetické audity. Tie sú odporúčaným a pre veľké podniky aj povinným nástrojom na zefektívnenie hospodárenia s energiami.
„Návratnosť investície do energeticko-úsporných opatrení sa môže javiť ako bariéra najmä u tých majiteľov budov, ktorí poznajú iba svoju spotrebu plynu či elektriny. Ale nemerajú to, ako energie využívajú. A tak nevedia na reálnych číslach vyrátať, za aký čas sa im investícia do úsporných opatrení vráti,“ upresňuje Michal Hesek. „Z nášho pohľadu je teda najväčšou bariérou meranie, či skôr nemeranie energetických tokov,“ dodáva.
Podľa Milana Orlovského nie je správne vnímať investíciu do eIoT ako bariéru. Vychádza to z neznalosti produktu a možností systému. „Ten má priniesť klientovi prehľad o tom, čo sa deje v prevádzke a až v druhom kole sa stáva nástrojom úspory. V praxi sme sa stretli s množstvom prípadov, keď audítor vykonal audit bez toho, aby mal dáta. Jeho výsledok bol potom skreslený, nereálny a do veľkej miery negatívne ovplyvnil celý projekt,“ hovorí o skúsenostiach firmy Orlovský.
Aby mali opatrenia energetickej efektívnosti reálny základ, je nevyhnutné začať merať toky energií. Komplexné inteligentné systémy podnikom pomáhajú aj s pracovnou silou. Odbremenia ich od potreby zamestnávať správcov zariadení aj od nutnosti prijať ďalších špecialistov. Externá špecializovaná firma totiž spravuje celý energetický systém vrátane eIoT na diaľku.
Komplexné riešenie od jednej spoločnosti prináša firmám hlavne jednoduchý prehľad o tom, čo sa vykonáva a kto je za čo zodpovedný. Spoločnosť, ktorá poskytuje komplexný energetický manažment, má tím špecialistov s potrebným vzdelaním a najmä skúsenosťami. Firma sa tak môže venovať biznisu, ktorý ho živí. Aj preto je pri dodávkach energetických opatrení v budovách najvýhodnejší model, kedy energetickú prevádzku preberie poskytovateľ služby. Ten garantuje predpokladanú úsporu.
Firmy sa nemôžu spoliehať na to, že ich vysoké náklady na energie bude sanovať štát. Štátna pomoc je dočasná. Majiteľ budovy, či už v súkromnom, alebo verejnom vlastníctve, by mal hľadať riešenia na jej energetické zefektívnenie. To nedosiahne bez zberu kvalitných energetických dát, na základe ktorých odborníci vedia navrhnúť riešenia s garanciou úspor.
Zástupca spoločnosti KOOR neodporúča prepadať módnym vlnám a bezhlavo sa púšťať napríklad do výstavby fotovoltiky, ktorá nie je efektívna celý rok a ani celý deň. Fotovoltika má zmysel ako jeden z článkov systémového riešenia pre firemný objekt či obytnú budovu. Systémové riešenie zároveň znižuje produkciu CO2, preto snaha firiem o zefektívnenie energetickej stránky svojho biznisu má aj ekologický charakter.
