Energie a inflácia by mali hlavnými faktormi, kvôli ktorým by malo slovenské hospodárstvo rásť v roku 2023 iba o jedno percento HDP.
BRATISLAVA 24. januára (SITA) – Slovensko je pri hrubom domácom produkte späť tam, kde bolo pred pandémiou.
Návrat na pôvodné úrovne nám však v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny trval dlhšie.
Ako ďalej na konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory uviedol spoluautor prognózy Pavol Ochotnický z Ekonomickej univerzity v Bratislave, ani v najbližších rokoch nie je pravdepodobné, že tempo ekonomického rastu Slovenska bude výraznejšie prevyšovať priemer Európskej únie, resp. eurozóny.
Preto sa zdá, že ekonomická konvergencia Slovenskej republiky sa prinajmenšom na niekoľko rokov zastavila.
Očakáva sa recesia v zimných mesiacoch na prelome rokov 2022 a 2023, resp. v prvom polroku 2023 s následným veľmi miernym a postupným zotavením.
V prípade základného scenára prognózy by slovenská ekonomika za celý tento rok mala dosiahnuť tempo rastu reálneho hrubého domáceho produktu do 1 %.
„Pre rok 2023 očakávame, že hlavnými faktormi determinujúcimi vývoj ekonomiky Slovenska budú energie a inflácia,“ uvádza sa v štúdii.
Z hľadiska cenového vývoja je potrebné pripraviť sa na to, že najvýraznejší inflačný skok sa môže dostaviť až v úvode roka 2023, kedy mnohým podnikom skončia fixácie cien energií dohodnuté v predchádzajúcom období. Aktuálna inflačná vlna dosiahne zrejme svoj vrchol v prvom polroku 2023.
V druhom polroku 2023 by už väčšia časť rastu cien vstupov mala byť zapracovaná v predajných cenách.
„Vcelku optimisticky tiež predpokladáme, že na národnej aj nadnárodnej úrovni Európskej únie už by mohli byť funkčné rámce na eliminovanie cenových excesov energetických komodít, vrátane samotnej elektrickej energie. V medziročnom porovnaní očakávame v tomto roku mierne zrýchlenie rastu cenovej hladiny na úroveň blízku 14 %,“ uvádza sa v prognóze.
Aj napriek tomu, že zamestnanosť mala v roku 2022 pozitívny vývoj, ekonómovia očakávajú, že v dôsledku poklesu ekonomickej aktivity sa v roku 2023 pozitívny vývoj utlmí. Nižší ekonomický rast môže vyvolať zvýšenie miery nezamestnanosti. Inflácia bude aj naďalej tlačiť na rast miezd.
„Nepredpokladáme, že zvýšenie nominálnych miezd pokryje vysoký rast cien a v najbližších dvoch rokoch očakávame pokles reálnych miezd,“ uvádza štúdia.
Bude úlohou novej vlády stabilizovať slovenskú spoločnosť a podnikateľské prostredie.
Zároveň bude potrebné podľa ekonómov vytvoriť inštitucionálny rámec na opätovné naštartovanie konvergencie Slovenskej republiky k úrovni vyspelých ekonomík Európskej únie.
