Viac ako rok sme neplnili maastrichtské kritériá. Aj napriek vysokému deficitu by dlh mal zostať po 60 percentnou hranicou.
BRATISLAVA 9. januára (SITA) – Slovenský dlh vyjadrený v pomere k výkonu ekonomiky sa postupne znižuje. Udialo sa tak po vyše roku, kedy sme neplnili maastrichtské kritériá rozpočtovej zodpovednosti a verejný dlh sa držal nad úrovňou 60 %.
„Vychádzajúc z mesačných údajov Agentúry pre riadenie likvidity a dlhu (ARDAL), ktorá spravuje zhruba deväť desatín celkového verejného dlhu, odhadujeme, že ku koncu roka 2022 zadlženie kleslo na úroveň okolo 59,8 % HDP,“ uviedol analytik VÚB Michal Lehuta.
Odhad samotnej agentúry, resp. rozpočtu na roky 2023 až 2025, je ešte optimistickejší, a to 59,4 % HDP.
Zníženie dlhu je podľa analytika potešujúcou správou, keďže slovenský úverový rating má negatívny výhľad u všetkých troch hlavných ratingových agentúr.
No hranice našej národnej dlhovej brzdy sa vlani nachádzali od 45 do 55 % HDP. Ústavný zákon o dlhovej brzde by v bežných časoch vyžadoval prísne rozpočtové opatrenia, no keďže ešte neuplynuli dva roky od programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera, uplatňujú sa zatiaľ len niektoré jeho sankcie, napríklad zmrazenie platov členov vlády.
Zadlženie Slovenska by už mohlo podľa analýzy VÚB ostať pod úrovňou 60 % HDP aj po celý tento rok a k jeho záveru byť o čosi nižšie ako v decembri 2022.
Napriek vysokému rozpočtovanému deficitu verejných financií, až 6,4 % HDP, k tomu môže dopomôcť aktuálne veľká likviditná rezerva štátu, a to 7 až 10 % HDP.
„Vo februári dlh výrazne klesne pre splatné dlhopisy v objeme troch miliárd eur. ARDAL podľa vlastných slov tento rok plánuje emitovať dlh len za 8 miliárd eur. Podľa nás je toto očakávanie optimistické a preto koncoročný dlh vidíme aj o čosi vyššie, možno okolo 59,2 % HDP,“ skonštatoval Lehuta.
Ak by Slovensko dokázalo svoje verejné príjmy a výdavky počas niekoľkých rokov vyrovnať a ekonomika by v bežných cenách rástla o 4 až 4,5 % ročne, dlh by sa v pomere k ročnému výkonu ekonomiky dokázal podľa analýzy znižovať aj o viac ako dva percentuálne body ročne.
„Na predpandemickú úroveň by sa tak dokázal znížiť teoreticky do roku 2030,“ dodal Lehuta.
