Nedávno sme vám priniesli rozhovor z blogu The Spot s jedným z jeho členov – Jurajom Mäsiarom zo startupu CloudFarms. Dnes spoťáci zverejnili na svojom blogu ďalší rozhovor, tentokrát s jedným zo zakladateľov startupu Principio, Ľudovítom Frantom. Sme radi, že tieto inšpiratívne rozhovory môžeme šíriť medzi ďalších a ďalších čitateľov, rozhodne je v nich totiž dosť vecí, ktoré si z nich môžeme vziať! :)
Mladý, ambiciózny a so zmyslom pre detail. Miluje vnímať svet cez farby, tvoriť a zhmotňovať svoje myšlienky a sny. Ľudovít Franta, ako jeden zo zakladateľov dizajnovej firmy Principio, nám porozprával o tom, ako žiť nekonvenčne, nebáť sa skočiť do businessu ak za sebou nemáte 10 ročné skúsenosti praxe a váš vek stále začína číslom 1, a ako abstraktne namaľovať čajník, ktorý vyzerá ako bicykel.
Si jedným zo zakladateľov Principio. Povedz nám, ako tvoja firma funguje a čím sa presne zaoberáte.
To máš pravdu, aby som to upresnil, ako konatelia sme dvaja. Hneď ako som nastúpil na vysokú školu som sa dal dohromady s aktuálnym firemným parťákom Dominikom Halvoníkom a ťaháme to už cca 4 roky. Od štartu firmy máme práce podelené celkom jasne. Ja riešim designovú a sales stránku a Dominik je plne zodpovedný za to, čo ja nazývam, „hard“ programovanie a analýzy projektov. Principio sa venujú celkovému riešeniu webových aplikácií, navrhovanie interných firemných riešení. Snažíme sa dodávať produkty komplexne čiže aj s aktuálnou grafikou, či už pre web alebo mobilné platformy z čoho zasa vyplýva, že riešime development iOS a Android appiek.
Čím sa teda odlišujete od ostatných web dizajnových firiem?
Sme malá firma do 10 zamestnancov, ktorá vníma každý projekt ako výzvu posunúť sa o level vyššie. Snažíme sa prikladať každému detailu, čo najväčšiu pozornosť. Zamerať na tie časti projektu, ktoré smerujú k väčšej efektivite pre nášho klienta. So skúseností, celkové jednanie so zákazníkom smerujeme do roviny rovnocennej komunikácie, kedy uvoľnená atmosféra produkuje perfektné inovácie a vylepšenia. Máme napríklad klienta z Dánska, ktorý predáva svoje organické potraviny na Slovensku a dlhodobejšie hľadal agentúru, ktorá vie zohľadniť jeho požiadavky pre dizajnové cítenie severského štýlu. Po výmene troch agentúr sa dostali k nám a spolupráca trvá už takmer rok.
Odlišujú sa teda požiadavky zahraničných klientov od tých slovenských? Aké sú trendy v rámci dizajnu v súčasnej dobe?
Samozrejme! Zahraniční klienti dbajú viac na detaily a presné cielenie tvorených produktov, či už webových alebo napríklad aj printových. Sú striktnejší a priamejší. Slovenskí majú zasa odvážnejšie predstavy, ktoré chceme plniť a tým nám nahrávajú v našich cieľoch posúvať sa vyššie a testovať ešte nevyskúšané. S dizajnom je to rôzne. Všeobecne veľmi letia flat designy a samozrejme one page weby s precízne nafotenými paralax obrázkami, avšak podstatné je rozlišovať pre koho dizajn tvoríme, či to bude hipster a homemade kajnšmetkár alebo korporátny klient, ktorý trvá na svojich decentných a „slušných“ farbách a prvkoch.
Ktorá klientská požiadavka/projekt/web bola pre teba zatiaľ najväčšou výzvou?
Celkom jasne viem do tejto pozície postaviť projekt e-commerce webu pre klienta predávajúceho záhradnú techniku, futbalové a golfové trávniky, resp. všetko od výmyslu sveta, čo sa týka malej, veľkej alebo komerčnej záhrady a trávnatej plochy. Požiadavka bola spojiť dve oddelene fungujúce spoločnosti s dvoma učtovnými jednotkami do jedného predajného online miesta s obrovským množstvom zliav, produktov a ich variácií.
Výzvou bola časť projektu, ktorá spracúvala ohromnú cenotvorbu pre výpočet prepravného pre každého zákazníka. Jednoducho: “máte napr. 600 klientov ale pre každého systém rieši požiadavku tailormade.” Projekt stále beží, ale už sme takmer pri úspešnom konci :)
Aká je vaša pracovná vízia pre rok 2015? Rozmýšľali ste aj o expanzii na nejaké konkrétnejšie trhy alebo si nechávate dvere otvorené tu na Slovensku?
Už nám rok 2015 beží v plnom prúde a niektoré vízie bežia ešte z minulého roka, no prišli aj nové a to v prvom rade zákazka pre Adidas Group Slovensko. Začali sme s týmto športovo obuvníckym gigantom tvoriť interný projekt ktorým sa pokryjú ich požiadavky pre strednú, východnú Európu a Pobaltie. Vízia je spoluprácu rozšíriť, plnohodnotne zabezpečovať chod aplikácie vo všetkých krajinách. Môžem ešte spomenúť, že celkom zaujímavý trh je Dánsko, kde nám pomaly dvere otvára náš už spomínaný klient Nordic Foodie. Tieto záležitosti a plány nechávame zatiaľ skôr otvorené.
Čo sa týka služby alebo pridanej hodnoty tak v čase zľavového boomu sme v celkom slušnom množstve predávali našu „škatuľu“ systém zľavového agregátora, ktorý používali klienti ako KamDoMesta alebo si nás outsourcla aj Istropolitana Ogilvy. Aktuálne si myslím, že nie je priestor pre predaj šablónového produktu, skôr sa zameriavame na naše dva startupy, na ktorých dlhšie pracujeme.
Po týchto pár rokoch už máš nejaké to startup know how. Čo by si povedal svojmu JA pred 4 rokmi, čomu by sa mal viac venovať, čo spraviť inak alebo nad čím sa skôr vôbec nestresovať ?
Po zhodnotení viem povedať, že vtedy to bolo jednoduchšie a menej stresové:). Samozrejme vývoj stresovosti a zodpovednoti a aj rastu firmy zároveň bol chvalabohu exponenciálny. S vekom sa vyvíjalo naše chápanie a istým spôsobom aj zodpovednosť k vykonávanej práci a postupom, preto by som aktuálne neľutoval žiadne kroky, ktoré sme v Principio urobili aj keď nie všetky boli najšťastnejšie, ale patria k biznisu ako takému. Teraz však viem zhodnotiť, že bolo treba viac času prikladať k nasávaniu informácií od profesionálov a vedieť zhodnocovať absorbované know-how. Stres postupne odchádza a aj odchádzať bude, vekom a skúsenosťami a pohľadom na svet, tam to nechávam plynúť, neviem to aktuálne rapídne ovplyvňovať.
Si takýto rozhodný aj v súkromí? Vie ťa niečo fakt naštvať?
Rozhodný som pomerne stále:) Úprimne asi mnohokrát na škodu lebo tú rozhodnosť by som sem tam chápal aj ako moje diktátorstvo:). Povahovo som dosť cholericky naladený, takže s rozčúlením to nemám ťažké, ale k poriadnemu rozhorčeniu ma vie doviesť nepresnosť, nezodpovednosť a oklieštenosť názorov. Možno by som to jednoducho nazval, že som nesvoj v neporiadku. Ale asi taká je tá dnešná spoločnosť, preto sa učím brat veci trochu s nadhľadom:).
Máš aj vlastnú dizajn umeleckú stránku louisfranta.com, bol si šéfredaktorom časopisu ŤAHÁK, ktorý vyhral niekoľko krát Štúrovo Pero. Charakterizuješ sám seba ako moderného umelca?
Musím povedať, že stránke sa už dlhšie nevenujem, nie je aktuálne, čas. Venujem ho naplno firme. Myslím, že vlastná osobnosť ide vpred spolu s ňou. Časopis na strednej bol v celku slušný štart ako sa naučiť riadiť team a skúsiť byť najlepší, čo sa nakoniec párkrát podarilo. Moderný umelec je pojem možno trošku nadnesený, ale rád tvorím, či už fyzicky nejaké „dielo/produkt“ alebo vo svete onlinu, rád vnímam život cez farby, imagináciu priestoru, deja, situácie. Myšlienky a sny sa dajú vždy zhmotniť, preto ma baví sa o to pokúšať. Mám taký cieľ byť trochu renesančnou osobnosťou.
Ako vyzerá renesančná osobnosť v praxi?:)
Treba tvoriť, pracovať na sebe psychicky aj fyzicky, resp. držať sa v kondícii na oboch stranách a rásť vpred, odháňať od seba stereotyp a oklieštenosť no najmä neslobodu mysle, treba premýšlať kontroverzne a nekonvenčne, proste uvažovať a tvoriť veci, ktoré mnohokrát pôsobia absurdne, ale pritom sú tak úžasné.
Vianočný výstrelok – Ľudo ako Santa Claus s priateľkou a súrodencami.
Homemade vianočný „krb“ z televízora.
Poskytujete ti na to dobré podmienky aj náš Spot? Ako sa ti tu pracuje?
Do Spotu sme prišli zo zámerom poskytnúť nám ako celku kreatívny priestor neštandartného kancelárskeho typu. Chceli sme pracovať v mladom svete, voľnom a plnom nápadov. Hľadali sme miesto, kde to bude žiť inak, čiže ak to celé po tom vyše pol roku zhodnotím Spot priniesol svoje ovocie, či už do kontaktov, nových priateľstiev ale aj biznisu. Keď ste súčasť firmy je to ok pocit, možno je to lepšie, keď ste to vždy chceli robiť a vlastniť ju, ale byť súčasť celého startup ekosystému je ešte ďalšia pridaná hodnota, ktorá má zatiaľ len kladné stránky.
Čo robíš keď nerobíš?
Času kedy nerobím je ešte stále pomenej, ale keď je, tak som sa už postupne naučil odložiť comp a riešiť oddych buď aktívne (fyzická aktivita) alebo kreatívne, čo je premýšľanie nad tým, čo by sme mohli vymyslieť, ako zlepšiť naše firemné fungovanie, alebo zoberiem štetec a malujem. Mnohokrát si zoberiem ako cieľ nejaké šialenstvo, ktoré vo finále pobaví, resp. vyvolá neštandartné pocity.
A čo najradšej maľuješ? Abstrakciu či niečo konkrétne?:)
Konkrétnu abstrakciu, prípadne miernu abstrakciu, lebo vždy v abstrakcii sú konkrétne veci, len niekedy ich vidí iba autor alebo aj ostatní, keď si myslia, že to vidia.Najradšej však čajník, čo je vlastne bicykel :)
Čo by si odkázal mladým, ktorí chcú začať niečo vlastné, rozhodujú sa medzi školou – biznisom, majú nápad. Na čo sa zamerať a naopak čomu sa skúsiť vyhnúť?
Tu som zástanca druhej pre Slovensko nie veľmi obľúbenej varianty. Riadim sa tým, že keď chcem niečo dosiahnuť, tak za tým, idem! Pevná vôla je na to aby človek nemohol byť až tak ovplyvňovaný všetkým navonok a šiel za cieľom, čo si dal. Pokiaľ je ten cieľ dosiahnuteľný aj bez vysokej školy samozrejme, že nie zadarmo, tak na školu nepôjdem resp. nebudem sa snažiť ju 8 rokov dokončiť. Čo sa týka biznisu, podstatné je začať vtedy, keď okolie má stále radšej pohár v ruke a druhú ruku nad hlavou. Človek, ktorý na sebe pracuje, samozrejme tu je relativita práce dosť silná, ale vždy si vytvára zázemie, skúsenosti, prax a hlavne náskok, ktorý potom musí vedieť zúročiť. Niekto skončí školu a hľadá spôsob, čo ďalej a niekto školu ešte ani nezačal a už má základný kameň pevnejší ako tri písmená pred menom avšak neplatí to vždy, to zasa všetci dobre vieme. Vyhnúť sa treba len tomu, čo nechcete.
