Rozpočtové provizórium by výrazne osekalo HDP Slovenska.
BRATISLAVA 16. decembra (SITA) – Pokiaľ sa štátny rozpočet v parlamente neschváli, verejným financiám hrozia riziká. Upozorňuje na to ministerstvo financií.
Rozpočet na rok 2023 počíta s výdavkami na úrovni 35 mld. eur. V prípade rozpočtového provizória by objem financií na rok 2023 zodpovedal roku 2022, teda sume výdavkov na úrovni 27 mld. eur.
Výdavky štátneho rozpočtu v prípade rozpočtového provizória nesmú prekročiť počas jedného mesiaca jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúceho roka. „Zjednodušene sa dá povedať, že štát by mohol za jeden mesiac použiť výdavky v sume 2,25 mld. eur,“ konštatuje rezort financií.
Rozpočtové provizórium obsahuje výnimky z vyššie uvedenej jednej dvanástiny a výnimky sa uplatňujú na výdavky spojené so správou štátneho dlhu, výdavky na úhradu výnosov zo štátnych cenných papierov, výdavky na splácanie úrokov, úhrady dávok a príspevkov, poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov štátu, odvody do rozpočtu EÚ, prostriedky mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti.
„Neznamená to však, že tieto výdavky môžu byť v provizóriu neobmedzené, stále platí obmedzenie na celkové výdavky výdavkovou obálkou roka 2022, teda 27 mld. eur. Znamená to, že tieto výdavky v danom mesiaci môžu byť viac ako 1/12,“ informuje ministerstvo.
Mechanizmus rozpočtového provizória je tak jasne daný. Minister môže iba raz na začiatku roka stanoviť jednotlivé limity a nemôže uplatňovať flexibilitu, ktorú ponúka zákon o rozpočtových pravidlách.
V takomto prípade nie je možné presúvať výdavky podľa potrieb. Každý mesiac môže štát vyčerpať len jednu dvanástinu a nič sa neprenáša do ďalšieho mesiaca s výnimkou vyššie spomínaných kategórií, ako správa dlhu, sociálne príspevky, atď.
Tiež platí, že všetky finančné záväzky, ktoré sú schválené legislatívou, musí štát dodržať aj počas rozpočtového provizória. Ide napríklad o zvýšenie miezd v daných sektoroch, zvýšenie dôchodkov, výdavkov na rodinnú politiku a podobne. Krytie týchto záväzkov by ale automaticky znamenalo obmedzenie výdavkov v iných oblastiach.
„Opäť zjednodušene povedané, štát bude musieť tieto zákonné záväzky zaplatiť, no na iné oblasti, bežné kapitálové výdavky, zostane z limitu provizória menej. Základný princíp je dodržanie stanoveného celkového limitu provizória a 1/12 na daný mesiac,“ uvádza rezort financií.
Základný scenár pre rozpočtové provizórium znamená napríklad obmedzenie financovania energetickej pomoci, škrtnuté takmer všetky kapitálové výdavky okrem tých, ktoré už prebiehajú, nemožné transfery nad rámec tohtoročného rozpočtu do zdravotníctva, železníc a nenaplnenie nášho dvojpercentného záväzku v obrane.
Z predbežnej makroekonomickej analýzy ministerstva financií tiež vyplýva, že rozpočtové provizórium by v čase vysokej inflácie, energetickej krízy, COVID-u a vojny na Ukrajine malo „drakonický dosah na ekonomiku“.
Znamenalo by to prepad ekonomiky rádovo o 4,1 percenta HDP, stratu 52 800 pracovných miest, to znamená rast nezamestnanosti o skoro dva percentuálne body na 8 percent a rast inflácie z očakávaných 13,5 % na 17,3 %.
Poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) v piatok poobede povedal, že chce, aby sa štátny rozpočet schválil v parlamente budúci týždeň. Zároveň si nemyslí, že by sa mal z programu stiahnuť a predložiť ho nanovo.
Ak sa rozpočet štátnej správy na nasledujúci rok neschváli parlamentom do 31. decembra, od 1. januára nastáva hospodárenie rozpočtovým provizóriom. Príjmy následne nie sú provizóriom dotknuté a rástli by v súlade s mierou inflácie, no výdavky budú obmedzené.
