Veľké medzery máme aj pri obnoviteľných zdrojoch energie. Tie potrebujeme do roku 2030 viac ako zdvojnásobiť.
BRATISLAVA 6. januára (SITA) – Slovenská energetika zažíva turbulentné obdobie. Energetická kríza ale okrem rizík predstavuje aj nové investičné príležitosti.
Experti vypichujú najmä potenciál v lepšej energetickej efektívnosti či pri ekologickej transformácii.
Ako ďalej konštatuje makroanalytik VÚB banky Zdenko Štefanides, priestor v oboch týchto sférach je pritom obrovský. V energetickej efektívnosti musí Slovensko urobiť oveľa viac ako doteraz.
Jeho aktuálny dlhodobý plán stanovuje cieľ 30,3 % úspory energie do roku 2030. Ekvivalentný cieľ Európskej únie 32,5 % sa medzitým zvýšil na 40 % v pláne REPowerEU prijatom po ruskej invázii na Ukrajinu.
Obrovská medzera je podľa analytika aj v ambíciách Slovenska v oblasti obnoviteľnej energie. Najaktuálnejším cieľom únie je mať do roku 2030 podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe na úrovni 45 %, čo je viac ako dvojnásobok súčasnej úrovne.
„Pre porovnanie, na Slovensku je podiel obnoviteľných zdrojov len 17 % a donedávna bolo cieľom dostať sa na úroveň maximálne 23 až 24 % do roku 2030. To sa teraz jednoznačne zmení, keďže energetická transformácia sa okrem environmentálnej a klimatickej témy stala aj kľúčovou otázkou bezpečnosti a strategickej autonómie," uvádza.
Jednoznačne najviac zasiahnuté rastúcimi cenami energie sú pritom priemyselné podniky, pretože sú ich veľkými užívateľmi a nakupujú ich na voľnom trhu.
Vzhľadom na to, že náklady na elektrinu a plyn dosahujú niekoľkonásobok úrovne spred roka, niektoré spoločnosti už boli nútené zastaviť výrobu a mnohé ďalšie naznačujú, že tak budú musieť urobiť v nadchádzajúcom roku, ak by zlyhala sľúbená pomoc od štátu. S vyššími nákladmi na energie zápasia aj služby.
Doteraz sa im väčšinu z nich podarilo preniesť na spotrebiteľov, to sa však zmení v roku 2023, keď domácnosti vyčerpajú svoje úspory a budú tak mať menej prostriedkov.
